Bratislava 26. júla (Teraz.sk) – Predseda vlády, ktorý by sám dlhodobo vetoval rozhodnutie všetkých ostatných členských štátov Európskej únie, sa ešte nenarodil. Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) pri rokovaniach o protiruských sankciách „naťahoval čas“, aby získal od Európskej komisie garancie pomoci pri riešení definitívneho odstrihnutia Slovenska od ruského plynu, ale napokon, podľa očakávaní, schválenie 18. balíčka protiruských sankcií umožnil. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Pri svojej zdržiavacej taktike podľa Hrabka premiér využil aj kritické vyhlásenia slovenskej opozície, ktorej umožnil vopred zaujať stanovisko k listu predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej s ponukou garancií. „Tie garancie nemôžu byť iné ako politické, takže politické garancie tam sú,“ upozornil Hrabko.

Dodal, že poďakovanie nemeckého kancelára Friedricha Merza Slovensku za podporu sankčného balíčka a prísľub pomoci pri riešení otázky plynu hodnotí ako veľmi slušné a kultivované vyjadrenie. „Je to iba rétorika, ale veľmi dobrá rétorika. Bodaj by bolo takých viac. Ale celý ten problém sa bude musieť riešiť a ten, kto ho bude musieť riešiť, je hlavne Slovensko,“ povedal Hrabko.

Pozrite si rozhovor s J. Hrabkom v TASR TV:


Strata možnosti nakupovať ruský plyn podľa neho Slovensko ekonomicky poškodí, je to však realita, ktorú spôsobil ruský útok na Ukrajinu a nám neostáva nič iné, iba ju akceptovať. „Je to veľa peňazí, je to nepríjemné, ale jednoducho sa s tým nedá nič robiť, treba sa tomu prispôsobiť,“ povedal Hrabko.

Situácia by sa podľa neho zmenila, ak by sa ešte pred plánovaným definitívnym odstrihnutím Európy od ruského plynu v roku 2028 podarilo konflikt na Ukrajine ukončiť. „Ale to nevieme predpokladať, ani kedy to bude, ani ako,“ upozornil.

Vypočujte si rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU:


Samotné sankčné balíčky podľa Hrabka nemajú takú silu, aby Rusko prinútili vojenskú konfrontáciu ukončiť. „Ide už o osemnásty balíček. Pomôže rovnako, ako tých sedemnásť predchádzajúcich, teda nedostatočne,“ konštatoval.

Na septembrovej schôdzi by mal parlament hlasovať aj o novele ústavy. Podľa Hrabka sa v tejto chvíli nedá odhadnúť, či na jej schválenie bude k dispozícii dostatok hlasov. Ak nie, nevylučuje scenár, pri ktorom by sa hlasovanie znovu odložilo na neskôr.

Hoci sa Hlasu-SD nepodarilo presadiť pozmeňujúci návrh, aby sa z ústavy vypustila veta, podľa ktorej je celé Slovensko jedným volebným obvodom, ambície presadiť túto zmenu v budúcnosti sa nevzdáva. „Najprv počkáme, ako dopadne ústava ako celok, či sa v parlamente schváli alebo nie. Keď sa neschváli, možno pôjde nejaká nová novela ústavy, kde sa to bude dať zakomponovať,“ povedal v júlovom rozhovore pre TASR predseda NR SR Richard Raši (Hlas-SD).

Hoci by takáto zmena bola podľa Hrabka pre občanov prospešná, šance na zvýšenie počtu volebných obvodov v tomto volebnom období sú podľa neho minimálne.

Kandidátkou na post predsedníčky parlamentného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) bola, je a bude Mária Kolíková (SaS). Vyhlásila to 18. júla opozičná strana SaS v reakcii na dohodu v koalícii o podpore kandidátov opozície na predsedov výborov, ak nepôjde o tých, ktorých už parlament odvolal. „Vyjadrenie, podľa ktorého pani Kolíková bola, je a bude kandidátkou je veľmi presné, pretože nebude zvolená,“ reagoval Hrabko. Pani Kolíková totiž nespĺňa podmienku koalície, aby na uprázdnené posty nekandidovali poslanci, ktorých už parlament z týchto funkcií odvolal.