Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zvýšenie transparentnosti zverejňovaním zápisníc z volieb ako také by nikomu vadiť nemalo, komentoval novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva J. Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 1. apríl (Teraz.sk) – Prezidentku Zuzanu Čaputovú nič nenúti k tomu, aby sa v najbližších týždňoch vyjadrovala k svojej opätovnej kandidatúre, naopak, v jej záujme je zverejniť svoje rozhodnutie až po tom, čo na jeseň vymenuje novú vládu. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Momentálne sú podľa neho hlavnou politickou prioritou predčasné parlamentné voľby a kľúčovou úlohou prezidentky je svojou nadstraníckou autoritou garantovať činnosť dočasného kabinetu. „Zodpovedá za vládu, je to jej vláda a problémy budú skôr iba pribúdať,“ upozornil Hrabko.
Po zverejnení rozhodnutia sa z prezidentky stane zároveň aj kandidátka na prezidentku, ktorá bude súčasťou neoficiálnej fázy predvolebnej kampane do najvyššej štátnej funkcie, alebo dosluhujúca prezidentka, ktorá už v úrade nechce pokračovať. „Pokladal by som za chybu pani prezidentky, keby v najbližších týždňoch oznámila rozhodnutie o tom, či bude alebo nebude kandidovať. Je to irelevantné a môže jej to iba poškodiť,“ konštatuje Hrabko.
Na rozdiel od protikandidátov, úradujúca prezidentka sa podľa neho nemusí predstavovať verejnosti a dostatok publicity jej prinesie výkon funkcie. „Ona má čas, môže pokojne odovzdať kandidatúru päť minút pred záverečnou,“ dodáva.
Dianie v Národnej rade Slovenskej republiky je podľa Hrabka už úplne determinované neoficiálnou predvolebnou kampaňou, ktorá v skutočnosti začala hlasovaním, ktorým parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera. „Bez ohľadu na to, aký je konkrétny termín predčasných volieb, straníci sa už budú v parlamente predbiehať v populistických návrhoch. Lepšie to už nebude. Až do septembra môžeme očakávať skôr šou ako robenie politiky,“ poznamenal.
Opätovné predloženie návrhu na vyplácanie odmien za účasť vo voľbách zo strany Igora Matoviča Hrabko pokladá za obídenie zákona o rokovacom poriadku. „Rokovací poriadok je treba vnímať v celistvosti a hlavne vnímať aj účel, za ktorým to bolo schválené. A ten účel je, aby parlament nebrzdili stále dookola podávané rovnaké návrhy zákonov,“ konštatuje Hrabko.
Predseda parlamentu Boris Kollár podľa neho nový návrh zaradil na rokovanie NR SR zrejme preto, aby sa vyhol politickým sporom. Ale parlament bude mať právo hlasovaním tento bod z programu vyradiť.
Návrh zverejňovať zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku, ktorý je súčasťou novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva z dielne poslanca Eduarda Kočiša (nezaradený) z mimoparlamentnej Republiky, má podľa Hrabka chyby, ale samotný cieľ posilniť transparentnosť volieb by podľa neho nikomu prekážať nemal.
„Nevidím nič zlého na tom, aby boli zápisnice zverejňované aj takýmto spôsobom. Ale napríklad v roku 1998 si strany robili aj paralelné sčítanie volieb. Ak tu hrozí manipulácia s volebnými výsledkami, tak to by sa mohlo stať iba v prípade, že by zlyhali politické strany,“ upozornil Hrabko s tým, že podľa neho by sa táto téma nemala zneužívať v predvolebnom boji.
Momentálne sú podľa neho hlavnou politickou prioritou predčasné parlamentné voľby a kľúčovou úlohou prezidentky je svojou nadstraníckou autoritou garantovať činnosť dočasného kabinetu. „Zodpovedá za vládu, je to jej vláda a problémy budú skôr iba pribúdať,“ upozornil Hrabko.
Po zverejnení rozhodnutia sa z prezidentky stane zároveň aj kandidátka na prezidentku, ktorá bude súčasťou neoficiálnej fázy predvolebnej kampane do najvyššej štátnej funkcie, alebo dosluhujúca prezidentka, ktorá už v úrade nechce pokračovať. „Pokladal by som za chybu pani prezidentky, keby v najbližších týždňoch oznámila rozhodnutie o tom, či bude alebo nebude kandidovať. Je to irelevantné a môže jej to iba poškodiť,“ konštatuje Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Na rozdiel od protikandidátov, úradujúca prezidentka sa podľa neho nemusí predstavovať verejnosti a dostatok publicity jej prinesie výkon funkcie. „Ona má čas, môže pokojne odovzdať kandidatúru päť minút pred záverečnou,“ dodáva.
Dianie v Národnej rade Slovenskej republiky je podľa Hrabka už úplne determinované neoficiálnou predvolebnou kampaňou, ktorá v skutočnosti začala hlasovaním, ktorým parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera. „Bez ohľadu na to, aký je konkrétny termín predčasných volieb, straníci sa už budú v parlamente predbiehať v populistických návrhoch. Lepšie to už nebude. Až do septembra môžeme očakávať skôr šou ako robenie politiky,“ poznamenal.
Opätovné predloženie návrhu na vyplácanie odmien za účasť vo voľbách zo strany Igora Matoviča Hrabko pokladá za obídenie zákona o rokovacom poriadku. „Rokovací poriadok je treba vnímať v celistvosti a hlavne vnímať aj účel, za ktorým to bolo schválené. A ten účel je, aby parlament nebrzdili stále dookola podávané rovnaké návrhy zákonov,“ konštatuje Hrabko.
Predseda parlamentu Boris Kollár podľa neho nový návrh zaradil na rokovanie NR SR zrejme preto, aby sa vyhol politickým sporom. Ale parlament bude mať právo hlasovaním tento bod z programu vyradiť.
Návrh zverejňovať zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku, ktorý je súčasťou novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva z dielne poslanca Eduarda Kočiša (nezaradený) z mimoparlamentnej Republiky, má podľa Hrabka chyby, ale samotný cieľ posilniť transparentnosť volieb by podľa neho nikomu prekážať nemal.
„Nevidím nič zlého na tom, aby boli zápisnice zverejňované aj takýmto spôsobom. Ale napríklad v roku 1998 si strany robili aj paralelné sčítanie volieb. Ak tu hrozí manipulácia s volebnými výsledkami, tak to by sa mohlo stať iba v prípade, že by zlyhali politické strany,“ upozornil Hrabko s tým, že podľa neho by sa táto téma nemala zneužívať v predvolebnom boji.
