Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Prezidentka bola udalosťami a okolnosťami dotlačená k tomu, aby vládu E. Hegera zbavila poverenia, takto to ďalej nešlo, lebo by vo vláde napokon ostal sám, povedal J. Hrabko (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 13. mája (Teraz.sk) – Je paradoxné, že protikorupčná vláda Eduarda Hegera padla pre podozrenie z korupcie. Prezidentka však za týchto okolností nemala inú možnosť, než pristúpiť výmene vlády. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Kauzu ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana považuje za závažný problém, ktorý spôsobil, že sa Zuzana Čaputová definitívne rozhodla, bolo by však lepšie, keby úradnícku vládu vymenovala už skôr. „Pani prezidentka potvrdila známe pravidlo, že politici sa správajú rozumne až potom, čo vyčerpajú všetky ostatné možnosti. To, čo urobila teraz, mala urobiť oveľa skôr a situácia by zrejme vyzerala úplne inak,“ konštatoval Hrabko.
Za problém považuje aj to, že prezidentka a predseda SaS Richard Sulík súhlasili s neskorým, septembrovým termínom volieb. „Pani prezidentka mala páky na to, aby sa voľby uskutočnili v júni a Richard Sulík mal hlasy poslancov. Ale keď vyhlásila, že je pre ňu akceptovateľný aj termín v septembri, politici to využili,“ povedal.
Úlohou úradníckej vlády podľa neho nebude tvorba nových politických koncepcií, ale vedenie štátu do termínu férových a spravodlivých parlamentných volieb. „Úlohou úradníckej vlády je priviesť krajinu do volieb, znížiť riziko prepadnutia eurofondov, ale nie vymýšľať nové veci, tobôž dostať sa do sporu s politickými stranami,“ povedal Hrabko.
Vyslovovanie dôvery úradníckej vláde považuje za súčasť štandardnej procedúry, v skutočnosti by však podľa neho mohlo byť pre vládu komfortnejšie, ak by dôveru nedostala. Ak by parlament vláde dôveru vyslovil, získal by možnosť odvolávať jednotlivých ministrov, ktorú dnes nemá. „Ale ani táto finta by nepomohla, vláda tomu môže predísť tým, že podá demisiu. Ak vláda podá demisiu, ostávajú jej všetky kompetencie a parlament už nemôže odvolať žiadneho jej člena,“ upozornil Hrabko.
Parlamentné politické strany, možno s výnimkou jednej, podľa neho nemajú žiadny dôvod na vyslovenie dôvery úradníckej vláde. „Zo straníckeho uhla pohľadu to nemá žiadny význam,“ konštatoval.
Prezidentka podľa neho nebola povinná rokovať s parlamentnými stranami o zložení úradníckej vlády a jej rozhodnutie informovať niektoré z nich ešte pred oficiálnym zverejnením menoslovu členov vlády, bolo jej osobným rozhodnutím. Ak sa však už pre to rozhodla, mala sa podľa neho stretnúť so všetkými predsedami parlamentných strán.
Kauzu ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana považuje za závažný problém, ktorý spôsobil, že sa Zuzana Čaputová definitívne rozhodla, bolo by však lepšie, keby úradnícku vládu vymenovala už skôr. „Pani prezidentka potvrdila známe pravidlo, že politici sa správajú rozumne až potom, čo vyčerpajú všetky ostatné možnosti. To, čo urobila teraz, mala urobiť oveľa skôr a situácia by zrejme vyzerala úplne inak,“ konštatoval Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Za problém považuje aj to, že prezidentka a predseda SaS Richard Sulík súhlasili s neskorým, septembrovým termínom volieb. „Pani prezidentka mala páky na to, aby sa voľby uskutočnili v júni a Richard Sulík mal hlasy poslancov. Ale keď vyhlásila, že je pre ňu akceptovateľný aj termín v septembri, politici to využili,“ povedal.
Úlohou úradníckej vlády podľa neho nebude tvorba nových politických koncepcií, ale vedenie štátu do termínu férových a spravodlivých parlamentných volieb. „Úlohou úradníckej vlády je priviesť krajinu do volieb, znížiť riziko prepadnutia eurofondov, ale nie vymýšľať nové veci, tobôž dostať sa do sporu s politickými stranami,“ povedal Hrabko.
Vyslovovanie dôvery úradníckej vláde považuje za súčasť štandardnej procedúry, v skutočnosti by však podľa neho mohlo byť pre vládu komfortnejšie, ak by dôveru nedostala. Ak by parlament vláde dôveru vyslovil, získal by možnosť odvolávať jednotlivých ministrov, ktorú dnes nemá. „Ale ani táto finta by nepomohla, vláda tomu môže predísť tým, že podá demisiu. Ak vláda podá demisiu, ostávajú jej všetky kompetencie a parlament už nemôže odvolať žiadneho jej člena,“ upozornil Hrabko.
Parlamentné politické strany, možno s výnimkou jednej, podľa neho nemajú žiadny dôvod na vyslovenie dôvery úradníckej vláde. „Zo straníckeho uhla pohľadu to nemá žiadny význam,“ konštatoval.
Prezidentka podľa neho nebola povinná rokovať s parlamentnými stranami o zložení úradníckej vlády a jej rozhodnutie informovať niektoré z nich ešte pred oficiálnym zverejnením menoslovu členov vlády, bolo jej osobným rozhodnutím. Ak sa však už pre to rozhodla, mala sa podľa neho stretnúť so všetkými predsedami parlamentných strán.
