< sekcia Publicistika

HRABKO: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy

Foto: Tablet.TV

Ústavné pravidlá na Slovensku nehovoria nič o krátení volebného obdobia, upozornil v TASR TV publicista Juraj Hrabko.

Bratislava 20. novembra (Teraz.sk) – Na rozdiel od Českej republiky, ktorá má možnosť skrátenia volebného obdobia hlasovaním ústavnou väčšinou poslancov zakotvenú priamo v ústave, ústavné pravidlá na Slovensku podľa publicistu Juraja Hrabka takúto možnosť nepoznajú. „Pritom štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,“ upozornil v diskusii na TASR TV Hrabko.

Slovenskí poslanci tento problém doteraz riešili ad hoc prijímaním vždy nového ústavného zákona o krátení volebného obdobia. Podľa Hrabka by však takýto postup raz mohol naraziť na nesúhlasné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ak by sa naň v tejto veci obrátil niektorý z oprávnených subjektov.

Hrabko tým reagoval na úvahy opozičných politikov o možnosti vyhlásenia predčasných volieb na základe hlasovania poslancov v parlamente, alebo hlasovania občanov v referende.

„Referendum je špecifické tým, že nemusíte ísť a hlasovať „nie“, nesúhlas môžete vyjadriť aj tým, že tam jednoducho nejdete. Doteraz bolo iba jedno platné referendum, konkrétne o vstupe do Európskej únie,“ poznamenal Hrabko na margo podmienky účasti viac ako polovice registrovaných voličov na úspešnom referende.

Na otázku, či sú poslanci hlasovaním povinní rešpektovať prípadné rozhodnutie občanov v referende, Hrabko reagoval, že poslanca nie je možné žiadnym spôsobom nútiť do konkrétneho hlasovania. Podľa Hrabka však závisí od formulácie prípadnej referendovej otázky, či o výsledku referenda vôbec budú alebo nebudú poslanci napokon hlasovať.



„Úspešný a platný výsledok referenda sa vyhlasuje rovnako ako zákon, presne tak, ako tomu bolo pri našom vstupe do Európskej únie. Poslanci by o tom hlasovať ani nemali. Iná vec je, ak by formulácia otázky bola taká, že núti poslancov hlasovať,“ zhrnul Hrabko.


Anketa a protesty


Na margo ankety Hlasu-SD ohľadom názorov občanov na prípadné referendum, Hrabko povedal, že nemá výpovednú hodnotu prieskumu verejnej mienky, ale pre komunikáciu strany s verejnosťou má určitú hodnotu. „Dá im to do rúk určitý argument, ktorý potom budú môcť použiť neskôr na pôde parlamentu. Ale Igor Matovič na túto anketu nebude brať žiadny ohľad, nech je tam ľudí, koľko chce,“ odhadol Hrabko.

Za príčinu protestov zo 17. novembra považuje Hrabko nespokojnosť ľudí so spôsobom, akým sa vláda vyrovnáva s druhou vlnou epidémie koronavírusu. „Podmienky sa neustále menia. Neexistuje tu žiadny plán ako to robiť, aký majú niektoré iné krajiny,“ povedal.

„Ľudia na námestia prišli, lebo v krajine vládne chaos a zmätok. Boli tam ľudia, hlavne tí, ktorých sme videli v prvých radoch, voči ktorým museli policajti zasahovať. Ale tí ďalší, ktorí prišli, prišli preto, že sú frustrovaní z tejto situácie. Inak by ich tam tak veľa nebolo,“ uzavrel Hrabko.