< sekcia Publicistika

HRABKO: Strany vládnej koalície sa jednoducho dohodnúť musia

Juraj Hrabko v TASR TV Foto: TASR

S Milanom Ftáčnikom ste nemuseli súhlasiť, ale museli ste ho počúvať, pretože naozaj používal argumenty a slušným spôsobom, povedal v TASR TV J.Hrabko.

Bratislava 21. mája (Teraz.sk) – Prerušenie práce parlamentu na týždeň je podľa publicistu Juraja Hrabka dôkazom toho, že problémy koalície pri hľadaní konsenzu v dôležitých otázkach pretrvávajú aj po zmene v zložení vládneho kabinetu. „Vládna koalícia ukazuje, že nevie vládnuť a nevie zvládnuť chod štátu. Lebo nie je schopná sa dohodnúť,“ povedal Hrabko v diskusii na TASR TV.

Napriek tomu v konečnom dôsledku očakáva dohodu v oboch sporných otázkach, navýšení štátneho rozpočtu aj novej úprave kolúznej väzby. „Neviem si predstaviť opak, akoby to skončilo, ak by sa strany vládnej koalície opäť rozhádali. Nemajú inú možnosť okrem dohody, ak chcú ďalej vládnuť. Preto si aj myslím, že nakoniec k dohode príde,“ odhadol. „Že im to trvá tak dlho a že všetko vynášajú na verejnosť, to sa im iba vypomstí,“ dodal Hrabko.

Ak však obe strany sporu vedia, že sú odkázané na dohodu, môžu podľa neho práve preto s ústupkami čakať až do poslednej chvíle a situáciu ďalej vyhrocovať. „Myslím si, že sa až do poslednej minúty nedozvieme, že došlo k dohode. Dohodnú sa až na poslednú chvíľu, keď už nebudú mať iné východisko. Zatiaľ je to skôr o naháňaní politických bodov,“ odhadol Hrabko.



V prípade navýšenia rozpočtu je podľa neho ťažké odhadnúť výslednú podobu dohody, rozhodne by sa však nemala schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní. V prípade kolúznej väzby je podľa neho pre vládnu koalíciu dôležité, aby Boris Kollár nepresadil svoju predstavu vďaka podpore opozície, ale riešenie našli vďaka dohode medzi vládnymi stranami.

„Áno, mohol by nechať návrh novely schváliť s podporou opozície, ale potom by musel niesť následky. Ak by hnutie Za ľudí odišlo z vládnej koalície, ešte sa nič nedeje, ale ak by odišla aj SaS, už sa deje,“ upozornil Hrabko.

„Podľa mňa to nie je o tom, či má kolúzna väzba trvať tri, štyri, päť alebo šesť mesiacov. To je len jeden problém z celého komplexu. Ak sa celý proces upraví tak, že nebude treba dlhšiu kolúznu väzbu, bude môcť väzba trvať kratšie,“ upozornil. „A druhá vec, ktorú návrh Sme rodina vôbec nerieši, sú podmienky tej väzby. Vinný z viacerých vrážd môže mať vo výkone trestu lepšie podmienky, ako nevinný človek v kolúznej väzbe,“ dodal Hrabko.


Núdzový stav, referendum a úmrtie Milana Ftárčnika


K zrušeniu núdzového stavu podľa Hrabka prišlo aj preto, že zo strany občanov hrozilo stále väčšie porušovanie jeho nariadení. „Bolo to pre ľudí už neúnosné a hrozilo, že vláda príde aj o ten zvyšok autority, ktorý ešte má,“ odhadol. „Bolo to dané aj tým, že parlament schválil novelu zákona o hospodárskej mobilizácii, vlastne skopíroval niektoré veci, ktoré boli doteraz iba v zákone o núdzovom stave. Teraz to máme aj tam, aj tam a postupovať sa môže podľa jedného alebo druhého,“ pripomenul.

Prezidentka Zuzana Čaputová podľa Juraja Hrabka urobila dobre, že sa s otázkami ohľadom referenda o skrátení volebného obdobia obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR. „Je nepochybne právom hlavy štátu podať v takomto prípade podanie na ústavný súd, aby zhodnotil, či predmet referenda je v súlade s ústavou alebo nie. Prezident má takú kompetenciu nie iba preto, aby bola napísaná v ústave, ale aby bola používaná. Iste, čas sa natiahne, ale s tým musel petičný výbor počítať,“ povedal Hrabko.

Zároveň ale dodal, že on osobne si vie ťažko predstaviť rozhodnutie, ktorým by ÚS takéto referendum principiálne odmietol. „V tejto chvíli si neviem predstaviť, že by povedal nie. Že by dal istotu poslancom, že nech robia čo robia, niet tej sily, čo by ich za štyri roky zbavila mandátu a majú istotu, že budú mandát vykonávať štyri roky. To by podľa mňa znamenalo možnosť zavedenia totality a diktatúry,“ povedal Hrabko s tým, že ten, čo mandát dáva, v tomto prípade ľud, by mal mať možnosť ho aj vziať.

Ak je otázka formulovaná priamo, podľa Hrabka nie je dôvod na to, aby rozhodnutie referenda dodatočne ešte potvrdzoval parlament hlasovaním. „Ak by bolo referendum právne nezáväzné, čo nie je, potom by rozhodovali poslanci a nie ľudia v referende,“ povedal.

Ústavný súd má podľa neho tri možnosti, ako sa s podaním vysporiadať. „Jedna je, že povie, že referendum s touto otázkou sa konať môže, druhá, že nemôže a tretia, že sa priamej odpovedi vyhne a vráti loptičku prezidentke,“ zhrnul.

V diskusii sa krátko vyjadril aj k úmrtiu významného slovenského ľavicového politika, bývalého ministra školstva a bratislavského primátora Milana Ftáčnika. „S Milanom Ftáčnikom ste nemuseli súhlasiť, ale museli ste ho počúvať, pretože naozaj používal argumenty a slušným spôsobom,“ poznamenal Hrabko. „V politike by mal ostať jeho odkaz, z môjho uhla pohľadu to najmä pracovitosť, slušnosť, používanie argumentov, hľadanie kompromisov a dohôd,“ dodal Hrabko.