Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 21. jún 2024Meniny má Alojz
< sekcia Publicistika

HRABKO: V prvom polroku 2023 politicky nefungovalo prakticky nič

Juraj Hrabko v TASR TV Foto: TASR TV

Ak padne vláda a parlament je neschopný vytvoriť novú fungujúcu väčšinu, sú podľa Hrabka najlepším politickým riešením predčasné parlamentné voľby v čo najkratšom čase (správa, PODCAST, VIDEO).

Bratislava 28. decembra (Teraz.sk) – Ak slovenská politika priniesla v prvom polroku 2023 nejaké pozitíva, boli úplne prekryté negatívami. Krajina bola v dlhodobej politickej kríze a nefungovalo prakticky nič. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko pri hodnotení politických udalostí prvých šiestich mesiacov roku 2023.

Krízu podľa neho naštartovali už udalosti roku 2022, vystúpenie SaS z vládnej koalície a koncom roka pád vlády. Rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej o neskorom, až septembrovom termíne predčasných volieb, podľa Hrabka obdobie politickej nestability ešte predĺžilo. „Politická situácia bola taká, aká tu ešte nebola. Tu nefungovalo nič. Krajina bola v ročnej kampani politických strán, ktoré sa uchádzali o priazeň voličov a tomu bolo podriadené všetko,“ konštatoval.



Ak padne vláda a parlament je rozbitý, neschopný vytvoriť novú fungujúcu väčšinu, sú podľa Hrabka najlepším politickým riešením predčasné parlamentné voľby v čo najkratšom čase. Začiatkom roka 2023 podľa neho prišlo k vyvrcholeniu chaosu a zmätku, ktorý robila bývalá vládna koalícia v podstate už od svojho nástupu v roku 2020. "Nebola riadna vláda, bola vláda s vyslovenou nedôverou,“ pripomenul, že kabinet Eduarda Hegera vládol začiatkom roka 2023 už iba ako dočasne poverený.



Januárové referendum o zmene ústavy tak, aby umožnila predčasné voľby, nebolo úspešné, množstvo zúčastnených voličov však podľa Hrabka znamenalo politický úspech opozičných strán. „Robert Fico a Smer veľmi dobre trafili túto tému, napriek tomu, že ich pokusy neboli úspešné," povedal.

Hoci prezidentka pôvodne preferovala skorší termín predčasných volieb, napokon akceptovala dohodu bývalých koaličných strán na termíne septembrovom. Predlžovanie krízy podľa Hrabka najviac posilňovalo Smer-SD, ktorý by podľa neho v júni nebol dosiahol taký dobrý volebný výsledok, ako v septembri. „Pri predčasných voľbách čas nikdy nehrá v prospech tých, ktorí vládli,“ tvrdí Hrabko.

V parlamente vznikali pri každom hlasovaní iné väčšiny, podľa Hrabka už každý „kopal“ za svoju politickú stranu a analytici vyhodnocovali, čo bude pre stranu výhodné podporiť.

Zmeny v dočasne poverenej vláde Eduarda Hegera podľa Hrabka prebiehali na hrane ústavnosti. „Premiér preberal aj ministerské funkcie, pričom ani tú svoju premiérsku nezvládal. Chaos a zmätok pribúdal, až sa to pani prezidentka rozhodla uťať,“ pripomenul vymenovanie úradníckej vlády Ľudovíta Ódora v máji 2023.

Prezidentka podľa Hrabka dostatočne dobre neodhadla politický vývoj a vymenovanie úradníckej vlády odkladala príliš dlho. „Mohla to urobiť omnoho skôr a nastali by iné okolnosti,“ povedal.

Problémy úradníckej vlády sa podľa neho veľmi rýchlo prejavili napríklad na tom, že prezidentka bola okolnosťami prinútená vymeniť už po dvoch mesiacoch vlastného ministra vnútra, Ivana Šimka. Od úradníckej vlády podľa Hrabka nikto nečakal veľké veci. Mala šancu dôveryhodne pomenovať stav, ktorý našla v jednotlivých rezortoch, ale podľa Hrabka ju nevyužila. „Teraz sme odkázaní na súčasných ministrov, ktorí ministerstvá prebrali,“ konštatoval Hrabko.

Ani úradnícka vláda nemala dôveru a podporu parlamentu, čo jej prácu obmedzovalo. „Ukázalo sa, že takýto systém nie je dobrý. Bolo to príšerné obdobie, nie až tak kvôli ľuďom, ktorých vybrala prezidentka, ale preto, že sa to malo riešiť omnoho skôr,“ uzavrel Hrabko.