Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Nie je podstatné, či prezidentka ponechá v úrade aktuálnu politickú vládu, alebo vymenuje úradnícku. V oboch prípadoch je to jej vláda, povedal v TASR TV J. Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 11. marca (Teraz.sk) – Odchodom premiéra a viacerých ministrov do mimoparlamentnej strany dočasne poverená vláda Eduarda Hegera už úplne stratila parlamentné krytie a zodpovednosť za ňu v plnej miere nesie prezidentka Zuzana Čaputová.
Aktuálna situácia, kedy najväčší počet rezortov majú v gescii členovia vlády hlásiaci sa k mimoparlamentnému subjektu Demokrati, ďalšie rezorty spravujú spoloční nominanti generovaní dohodou troch strán po odchode SaS a zvyšok nominanti jednotlivých parlamentných strán z pôvodnej vládnej koalície, je podľa Hrabka úplne neštandardná.
„Čo s tým pani prezidentka urobí, neviem. Možno neurobí nič. Ale určite sa zhodneme, že nejde o štandardnú situáciu,“ konštatuje Hrabko. Odkedy parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera, prevzala podľa neho zodpovednosť za vládu prezidentka a aktuálna politická zmena jej zodpovednosť ešte podčiarkla. „Bude to jej vláda bez ohľadu na to, či to bude politická vláda, akú máme teraz, alebo vláda, ktorú nazveme úradníckou,“ poznamenal Hrabko.
Akékoľvek chybné kroky vládnych predstaviteľov, vrátane takých, na aké hlava štátu reálne nemá žiadny dosah, budú podľa Hrabka automaticky spájané so zodpovednosťou prezidentky.
Aj keď sa členovia novej strany s názvom Demokrati nehlásia ku kontinuite politiky Igora Matoviča, podľa Hrabka sa v prvom rade potrebujú zbaviť nálepky „OĽANO 2“, ktorú im podsúvajú iné politické subjekty.
Pokiaľ sa im to nepodarí, budú mať podľa Hrabka problém prekročiť vo voľbách päťpercentný prah pre vstup do parlamentu. „Keď začnem od toho, koho Eduard Heger vylúčil zo spolupráce, tak vyvstáva otázka, kto mu vlastne na tú spoluprácu ostáva. Na druhej strane, je jedno koho vylúčil alebo nevylúčil, lebo porcuje medveďa, ktorý ešte behá po lese. Kde je napísané, že sa vôbec dostane do parlamentu?,“ pýta sa Hrabko.
Na margo ambícií bývalého dvojnásobného premiéra Mikuláša Dzurindu postaviť nový politický subjekt Modrí – Európske Slovensko na novej politickej generácii, Hrabko povedal, že má šancu osloviť aj voličov nespojných s výsledkami vládnutia v tomto volebnom období. „Mikuláš Dzurinda má právo založiť si politickú stranu rovnako ako každý iný občan. Je skúsený politik a bežec na dlhé trate,“ poznamenal Hrabko.
Na margo polemík o tzv. mierových pochodoch, ktoré v poslednom čase prebehli Slovenskom, Hrabko povedal, že ide o občiansku aktivitu na ktorú majú ľudia v demokracii právo. „Pokiaľ sa dodržiavajú pravidlá a zákony, je to v poriadku,“ konštatoval.
Za potenciálny problém však považuje, ak organizátori nezvládnu publikum v politickej diskusii so širokou publicitou. „Všetko záleží od usporiadateľov a moderátorov takýchto debát. Aby diskusiu riadili a nenechali ju rozbiť,“ povedal. Publicitu totiž v takom prípade nezíska iba debata, ale automaticky aj nedisciplinované správanie sa časti publika. To môže podľa Hrabka motivovať skupiny ďalších ľudí, aby sa v budúcnosti snažili narúšať aj ďalšie politické udalosti, nie iba diskusie, ale napríklad aj predvolebné mítingy strán.
Aktuálna situácia, kedy najväčší počet rezortov majú v gescii členovia vlády hlásiaci sa k mimoparlamentnému subjektu Demokrati, ďalšie rezorty spravujú spoloční nominanti generovaní dohodou troch strán po odchode SaS a zvyšok nominanti jednotlivých parlamentných strán z pôvodnej vládnej koalície, je podľa Hrabka úplne neštandardná.
UPOZORNENIE: Celý rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
„Čo s tým pani prezidentka urobí, neviem. Možno neurobí nič. Ale určite sa zhodneme, že nejde o štandardnú situáciu,“ konštatuje Hrabko. Odkedy parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera, prevzala podľa neho zodpovednosť za vládu prezidentka a aktuálna politická zmena jej zodpovednosť ešte podčiarkla. „Bude to jej vláda bez ohľadu na to, či to bude politická vláda, akú máme teraz, alebo vláda, ktorú nazveme úradníckou,“ poznamenal Hrabko.
Akékoľvek chybné kroky vládnych predstaviteľov, vrátane takých, na aké hlava štátu reálne nemá žiadny dosah, budú podľa Hrabka automaticky spájané so zodpovednosťou prezidentky.
Aj keď sa členovia novej strany s názvom Demokrati nehlásia ku kontinuite politiky Igora Matoviča, podľa Hrabka sa v prvom rade potrebujú zbaviť nálepky „OĽANO 2“, ktorú im podsúvajú iné politické subjekty.
Pokiaľ sa im to nepodarí, budú mať podľa Hrabka problém prekročiť vo voľbách päťpercentný prah pre vstup do parlamentu. „Keď začnem od toho, koho Eduard Heger vylúčil zo spolupráce, tak vyvstáva otázka, kto mu vlastne na tú spoluprácu ostáva. Na druhej strane, je jedno koho vylúčil alebo nevylúčil, lebo porcuje medveďa, ktorý ešte behá po lese. Kde je napísané, že sa vôbec dostane do parlamentu?,“ pýta sa Hrabko.
Na margo ambícií bývalého dvojnásobného premiéra Mikuláša Dzurindu postaviť nový politický subjekt Modrí – Európske Slovensko na novej politickej generácii, Hrabko povedal, že má šancu osloviť aj voličov nespojných s výsledkami vládnutia v tomto volebnom období. „Mikuláš Dzurinda má právo založiť si politickú stranu rovnako ako každý iný občan. Je skúsený politik a bežec na dlhé trate,“ poznamenal Hrabko.
Na margo polemík o tzv. mierových pochodoch, ktoré v poslednom čase prebehli Slovenskom, Hrabko povedal, že ide o občiansku aktivitu na ktorú majú ľudia v demokracii právo. „Pokiaľ sa dodržiavajú pravidlá a zákony, je to v poriadku,“ konštatoval.
Za potenciálny problém však považuje, ak organizátori nezvládnu publikum v politickej diskusii so širokou publicitou. „Všetko záleží od usporiadateľov a moderátorov takýchto debát. Aby diskusiu riadili a nenechali ju rozbiť,“ povedal. Publicitu totiž v takom prípade nezíska iba debata, ale automaticky aj nedisciplinované správanie sa časti publika. To môže podľa Hrabka motivovať skupiny ďalších ľudí, aby sa v budúcnosti snažili narúšať aj ďalšie politické udalosti, nie iba diskusie, ale napríklad aj predvolebné mítingy strán.
