Quantcast
< sekcia Publicistika

HRABKO: Vláda si môže podporu v NRSR dohodnúť, alebo sa za ňu modliť

Juraj Hrabko v TASR TV Foto: TASR TV

V demokratickej politike nie je nič dôležitejšie, ako rokovania, hľadanie konsenzu a následne rozhodovanie na základe počtov hlasov v parlamente, povedal v TASR TV J. Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)

Bratislava 8. decembra (Teraz.sk) – Na vyslovenie nedôvery vláde je nevyhnutné, aby za ňu hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, teda minimálne 76. Akékoľvek iné hlasovanie aspoň polovice parlamentu má za následok, že vláda ostáva a žiadna politická zmena nenastane. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

V demokratickej politike podľa neho nie je nič dôležitejšie, ako rokovania, hľadanie konsenzu a následne rozhodnutie hlasovaním v parlamente. Predstavitelia vládnej koalície majú podľa Hrabka možnosť rokovať o podpore vlády až do momentu hlasovania. „Môžu si takúto podporu získať, alebo sa môžu modliť až do hlasovania, aby sa nenašlo 76 hlasov za odvolanie vlády. V politike nie je nič dôležitejšie, ako žetóny a rokovania,“ zdôraznil Hrabko.


Ak vláda hlasovanie ustojí, znamená to kontinuitu aktuálneho stavu, vrátane toho, že opozícia môže kedykoľvek iniciovať hlasovanie o nedôvere vláde znovu. „Nový návrh na vyslovenie nedôvery vláde môžete dávať aj každý týždeň, pokiaľ vám neprejde. Ale pokiaľ sa nenazbiera 76 hlasov za pád vlády, všetko ostáva ako doteraz,“ poznamenal.



Ak by bola vláde vyslovená nedôvera, situácia sa výrazne zmení v tom, že parlament stratí kontrolu na vládnym kabinetom a iniciatívu prevezme prezidentka Zuzana Čaputová. Prezidentka má podľa neho v takom prípade viacero možností ako situáciu riešiť. Najpravdepodobnejší scenár je ten, že by dočasným vedením štátu poverila aktuálny kabinet Eduarda Hegera a súčasne začala rozhovory o ďalšom postupe s politickými stranami. „Politická kultúra velí, že rozhodnutie parlamentu treba naplniť čo najskôr a pani prezidentka nemá veľký odôvodnený manipulačný priestor na to, aby výkon rozhodnutia parlamentu odkladala,“ povedal.

Hrabko nepredpokladá, že by sa na Slovensku opakoval prípad z Českej republiky, kde podobnú vládnu krízu riešil prezident Miloš Zeman. „Podľa môjho názoru bol pán prezident Zeman veľmi kreatívny, keď udržiaval vládu napriek tomu, že v parlamente preukázateľne vznikla iná väčšina,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že v prípade vyslovenia nedôvery vláde je jedným z pravdepodobných smerov politického vývoja cesta k predčasným parlamentným voľbám.

Tak, ako je možné opakovane žiadať o zvolanie mimoriadnej schôdze s cieľom odvolania vlády, sa podľa Hrabka dá do NR SR opakovane predkladať aj návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. „Rozpočet sa schvaľuje iba v druhom a treťom čítaní, nejde do prvého čítania a neexistuje tam, ako pri ostatných zákonoch, šesťmesačná lehota na opätovné predloženie. V prípade štátneho rozpočtu zákon priamo umožňuje, že ho možno predkladať až do nekonečna,“ upozornil.

Hoci je rozprava k návrhu rozpočtu už ukončená, podľa Hrabka je viacero spôsobov, ako doň v prípade politickej vôle a dohody doplniť nejaké zmeny. Je to možné urobiť ešte pred aktuálnym hlasovaním, alebo rozpočet zamietnuť a predložiť ho znova s už zapracovanými zmenami.