< sekcia Publicistika

J. HRABKO KOMENTUJE VOĽBU GENERÁLNEHO PROKURÁTORA: Dráma alebo finta?

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Zelená karta otvára vskutku veľké a až dramatické možnosti, ako možno voľbu kandidáta v parlamente skomplikovať, píše J. Hrabko.

Zdá sa, že premiér I. Matovič postupuje v prípade voľby generálneho prokurátora podľa manuálu premiérky I. Radičovej – ak niektorý z členov vládnej koalície bude hlasovať za niektorého nominanta spolu s opozíciou, mala by padnúť vláda.

Bol to zvláštny politický postup už vtedy a je zvláštny aj teraz. Hoci treba uznať, že politické podmienky vtedy a teraz sú značne rozdielne: kým s I. Radičovou – a to aj z jej vlastnej strany – sa pri tejto príležitosti zahrávali iní, teraz sa I. Matovič zahráva s inými.

Nie je žiadnym tajomstvom, že favoritom premiéra na generálneho prokurátora je J. Kliment, ktorý verejne vyhlásil, že s ponukou ho oslovil priamo I. Matovič. Poslanci zvolení za OĽaNO-Nova-KÚ-Zmena zdola ho však oficiálne nenavrhli – zrejme z dôvodu, aby to nevyzeralo tak, ako to je – ale urobil to za nich riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV J. Vozár. Na tom, azda s výnimkou toľko deklarovanej transparentnosti, ešte nie je nič také politicky neobyčajné a prekvapujúce.

Tým je, že ako potvrdili už dve strany vládnej koalície, Sme rodina a SaS, v prípade voľby kandidáta na generálneho prokurátora sa dohodli na tzv. zelenej karte. Ľudovo povedané: každý volí koho chce. Čo s výkonom politiky, najmä zodpovednosti za stav v krajine, nemá naozaj nič spoločné. Pripomínať niekdajšie páčivé a pálčivé vyhlásenia všetkých strán súčasnej vládnej koalície v súvislosti s voľbou kandidáta na generálneho prokurátora, nie je azda potrebné, nehovoriac o tom, že dovoľuje opozícii zahrať si vlastnú hru.

Zelená karta otvára vskutku veľké a až dramatické možnosti, ako možno voľbu kandidáta v parlamente skomplikovať. Jedna vec sú politické finty a reči, druhá, že základné politické parametre sa nedajú oklamať: napríklad, že ak sa nedohodne vládna koalícia, dohodnú sa iní. Alebo, že osud vládnej koalície je výlučne rukách vládnej koalície, a nikoho iného. Pritom treba neustále pripomínať, že o tom, kto bude generálny prokurátor rozhoduje hlava štátu. A bolo by tak politicky vhodné aj správne s ňou osobu kandidáta ešte pred jeho voľbou prekonzultovať. Aj preto, lebo hlava štátu môže dostať v tomto prípade z parlamentu iba jedného kandidáta, na rozdiel od dvoch kandidátov na ústavných sudcov, z ktorých si môže vyberať. V prípade kandidáta na generálneho prokurátora si však môže vybrať iba medzi tým, či ho do funkcie vymenuje alebo vymenovať odmietne.

Mimochodom, faktickým porušením ústavy je už to, krajina nemá generálneho prokurátora niekoľko mesiacov, hoci by ho mala mať. Je potrebný, na rozdiel od nepotrebných politických naťahovačiek, ktoré navyše vládnej koalícii nemôžu vo vládnutí nijako pomôcť. Na rozdiel od mimovládnych strán, ktorým môžu pomôcť aj výrazne.