Quantcast
< sekcia Publicistika

HRABKO: Vyslovenie nedôvery v NRSR neznamená okamžitý odchod vlády

Juraj Hrabko v TASR TV Foto: TASR TV

V prípade vyslovenia nedôvery celému kabinetu záleží na prezidentke, kedy vymenuje nový kabinet. Dovtedy vládne stará vláda v demisii, povedal v TASR TV J. Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)

Bratislava 3. decembra (Teraz.sk) – Ak by aj parlament na mimoriadnej schôdzi iniciovanej opozičným poslancami z SaS a Hlasu-SD vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera (OĽANO), nebude to mať za následok okamžitý odchod ministrov z funkcií. Kabinet bude vládnuť v demisii až dovtedy, kým prezidentka Zuzana Čaputová nevymenuje nový. V TASR TV to povedal Juraj Hrabko.

Ak parlament vysloví nedôveru jednotlivému ministrovi, končí podľa neho vo funkcii hneď. Inak je o v prípade celej vlády. „Minister fyzicky odchádza zo svojej funkcie po vyslovení nedôvery, ale vláda až keď sa pani prezidentka rozhodne vymenovať novú vládu. Obdobie, kým sa rozhodne, môže teoreticky trvať aj do volieb,“ poznamenal Hrabko.

V čase, keď je vláda v demisii, už parlament podľa neho nemôže odvolávať jednotlivých ministrov. „Parlament potom, ako vysloví nedôveru vláde, už nemá moc nad jednotlivými ministrami. Nemôže vysloviť nedôveru celej vláde a potom ešte zvlášť jednotlivému ministrovi,“ upozornil.



Osobne si však nemyslí, že by v prípade vyslovenia nedôvery vlády hlava štátu politicky nekonala. „Technicky je na pani prezidentke, čo bude ďalej. Ale ak vláda padne, čo sa stane v spoločnosti? Kto bude riešiť problémy?,“ pýta sa Hrabko. V takomto prípade by za pravdepodobnejší variant vývoja považoval vznik úradníckej vlády.



Hoci má vládna koalícia v NR SR menšinu, podľa Hrabka má dobré šance hlasovanie o vyslovení nedôvery v parlamente ustáť. „Pokiaľ SaS nedala hlasy na pád ministra vnútra, ťažko si viem predstaviť, že padne celá vláda. Veď čo bránilo SaS, aby teraz vyslovila nedôveru ministrovi vnútra a po čase prišla aj s návrhom na pád celej vlády?,“ opýtal sa. „Nemá žiadnu politickú logiku nehlasovať za pád ministra, ale hlasovať za pád celej vlády. To je len nejaká politická hra zo strany SaS. To, či vláda padne, je otázne,“ povedal. Aj silná úloha prezidentky v prípade vyslovenia nedôvery vláde podľa neho nemusí vyhovovať tým opozičným poslancom, ktorí nemajú dostatočnú dôveru k samotnej hlave štátu.


Správa prezidentky, memorandum a rozpočet


Správa o stave republiky, ktorú prezidentka Zuzana Čaputová predniesla v parlamente, je podľa Hrabka závažná najmä vzhľadom na zmienku o predčasných voľbách. „Myslím si, že v porovnaní s doterajšími správami pani prezidentky to bola doteraz jej najlepšia správa. Záleží od očakávaní každého z nás, niektorí sú sklamaní a iní nadšení,“ povedal. „Ale ak spomenie hlava štátu predčasné voľby, je to iná káva ako keď to hovoria iba novinári alebo médiá,“ dodal Hrabko.

Memorandum, ktoré vláda podpísala s Lekárskym odborovým združením (LOZ) považuje Hrabko za úplné víťazstvo odborárov. „Memorandum má viac ako 30 strán a vláda sa v ňom zaviazala predložiť desiatky návrhov zákonov a opatrení. LOZ je jednoznačným víťazom celej situácie,“ konštatoval.

Všetky požiadavky memoranda v ich úplnosti podľa neho nedokáže splniť žiadna vláda. „To memorandum podľa mňa splnené nebude a ani nemôže byť, lebo by na to žiadna vláda nemala, aby splnila body, ktoré tam sú. Ale o to ani nešlo. Išlo iba o platy a tie boli schválené,“ povedal Hrabko.

„Ak by Igor Matovič nepoužíval taký slovník, aký predniesol v parlamente pred hlasovaním a s ktorým ja hlboko nesúhlasím, tak z vecného uhla pohľadu sa naozaj veľmi nemýlil. To memorandum je absolútne nevýhodné pre vládu,“ uzavrel.

Hlasovanie o návrhu štátneho rozpočtu môže podľa Hrabka skončiť viacerými spôsobmi. „Buď vláda nájde dostatok poslancov a parlament návrh rozpočtu schváli, alebo ho neschváli. A potom sú k dispozícii dve možnosti, jedna z nich je rozpočtové provizórium a druhá, že vláda opätovne predloží návrh rozpočtu do parlamentu. To urobiť môže,“ uzavrel Hrabko s tým, že dôležitejšie ako dnešná rétorika poslancov bude záverečné hlasovanie.