Quantcast
< sekcia Publicistika

HŘÍCH: Ľudia nechcú ísť do politiky, strany ťažko hľadali kandidátov

Václav Hřích, agentúra AKO Foto: Teraz.sk

Netešil by som sa z nárastu voličskej účasti v regionálnych voľbách, desil by som sa poklesu v komunálnych, povedal V. Hřích z agentúry AKO. (správa, PODCAST, VIDEO)

Bratislava 3. novembra (Teraz.sk) – Regionálne aj komunálne voľby boli typické nedostatkom kvalitných kandidátov, ktorých strany zháňali do poslednej chvíle. Aj v dôsledku toho ostalo príliš málo času na kampaň a väčšina nových tvárí sa v boji o špičkové pozície nepresadila. V diskusii na TASR TV to povedal Václav Hřích z agentúry AKO.

Najmä v regiónoch podľa neho strany stále ťažšie hľadajú osobnosti, ktoré by ich reprezentovali. „Politika je oveľa rýchlejšia, negatívnejšia. Je to daň dobe. Niekedy o vás mohli niečo zlé napísať v novinách, dnes žijeme v úplne inej dobe sociálnych sietí a internetu. Nie je to pre každého, vydržať ten tlak,“ poznamenal Hřích. Bežné je podľa neho rôzne zosmiešňovanie kandidátov „memečkami“ na internete a zvýšila sa aj agresivita komentárov na sociálnych sieťach.

„Trpia tým takmer všetci politici. Tie hejty nebývajú zastúpením celospoločenského názoru, ale snažia sa byť najhlasnejšie. Pre politikov, aj komunálnych, je ťažké ustáť tento tlak,“ dodal Hřích.

Ak sa aj osobnosti rozhodli kandidovať, často uprednostnili značku nezávislého kandidáta pred straníckou. „Dnes je normálne politikom z veľkej politiky neveriť. Vidíme to aj na meraniach dôveryhodnosti ústavných činiteľov,“ povedal Hřích.

Kombinácia nízkej popularity celoštátnej politiky spolu s nomináciou na poslednú chvíľu a krátkou kampaňou bola podľa neho príčinou neúspechu mnohých poslancov Národnej rady (NR) SR v regionálnych a komunálnych voľbách.



Aktuálny predseda VÚC, alebo primátor krajského mesta má podľa Hřícha pred svojimi vyzývateľmi spravidla výhodu v tom, že je často v médiách a voliči ho poznajú. Prvé prieskumy verejnej mienky si podľa neho potenciálni vyzývatelia aktuálnych komunálnych a regionálnych politikov nechali robiť až v tomto roku, väčšina dokonca až v priebehu leta. „A to je už veľmi neskoro. Mali sme spojené voľby. Kandidujú v nich desiatky tisíc ľudí. Ak človek nezačne dostatočne skoro, aby vôbec dal ľuďom v danom meste vedieť, kto je a že chce kandidovať, ľudia sa už ani nerozhodujú, či by ho volili, lebo ho vôbec nepoznajú,“ upozornil.

Najmä kandidáti, ktorí sa spoliehali na kampaň na sociálnych sieťach tesne pred voľbami napokon zistili, že v tom istom čase zaplavili sociálne siete príspevky stoviek kandidátov z toho istého regiónu. „Podiel jedného na celej tej reklame bol tak malý, že bola málo efektívna,“ poznamenal Hřích.



Vplyv straníckej politiky na regionálne a komunálne voľby bol podľa neho vo všeobecnosti nízky, ale dal sa zaregistrovať vo veľkých mestách, najmä v Bratislave. „V komunále, hlavne v menších mestách, sa volí podľa osobností a nie politických strán. Preto z toho ani nebolo referendum o vláde. Ľudia volili toho, koho poznajú a kto im vyhovuje,“ povedal. „V okresných a krajských mestách je vplyv straníckej politiky väčší, ale tam zasa vznikali koalície, nad ktorými sa teraz niekto v Bratislave pozastavuje, ako sa vôbec dali dokopy. Ale v menšom meste mohli byť pokojne dvaja lídri strán spolužiaci zo strednej školy. Čím väčšie mesto a čím väčšia anonymita, tým väčšia stranícka voľba. Dokonale sme to videli v Bratislave,“ dodal.

V hlavnom meste podľa neho zohrala úlohu aj mimoriadne nízka, iba 36- percentná účasť na komunálnych voľbách a dohoda na spolupráci regionálne najsilnejších strán. Výraznejší stranícky súboj sa podľa neho odohral na úrovni nitrianskeho predsedu VÚC, kde aj prišlo k jedinej výmene doteraz úradujúceho župana.

Trend klesajúcej úrovne účasti na komunálnych voľbách v Bratislave a niektorých ďalších mestách, ako aj celkovo historicky najnižšia účasť na týchto voľbách, je podľa Hřícha mimoriadne negatívnym signálom, ktorý nemôže vyvážiť ani zvýšená účasť na voľbách regionálnych. „Čo sa týka regionálnych a komunálnych volieb, netešil by som sa z toho nárastu voličskej účasti, desil by som sa toho poklesu. Najbližšie štyri roky treba pracovať na tom, aby bol komunál viac spojený s ľuďmi a aby bol záujem o komunálne voľby. Tešiť sa z účasti 43 a 46 percent, nie je dobré. V ideálnom svete by účasť mala byť ešte vyššia, ako v parlamentných voľbách,“ zdôraznil Hřích.


Ako uspeli jednotlivé strany?


Zo straníckeho pohľadu podľa neho veľmi málo využilo príležitosť komunálnych a regionálnych volieb vládne hnutie Za ľudí. „Malo relatívne málo kandidátov a výraznejšie úspechy nevidieť,“ povedal Hřích.

Doterajší predsedovia VÚC za OĽANO Jozef Viskupič a Erika Jurinová dokázali podľa neho svoje posty obhájiť bez toho, že by sa vzdali straníckej značky. „Veľa sa polemizovalo, aký bude vplyv značky OĽANO na pani Jurinovú a pána Viskupiča a ukázalo sa, že to ustáli so cťou. Samozrejme, nepoužívali svoju straníckosť ako hlavnú komunikačnú tému,“ konštatoval Hřích.

Hnutie Sme rodina dokázalo svoje pozície z predchádzajúcich volieb dokonca posilniť a spolu s Hlasom-SD pomohli do kresla aj jednému predsedovi VÚC.

Z aktuálnych volieb podľa Hřícha dokázala vyťažiť SaS. „Má okolo 22 primátorov a starostov. Tam je signál, že to už nie je iba bratislavská strana a zapracovali aj na regiónoch. O to isté by sa mohlo pokúsiť aj Progresívne Slovensko,“ naznačil Hřích.

Rozhodnutie Richarda Sulíka odísť do opozície sa podľa neho z dlhodobého hľadiska môže ukázať ako racionálne. „Myslím si, že to Richard Sulík urobil dostatočne skoro. Po takejto veľkej zmene, a ustúpenie z vlády je veľká zmena, strana vždy (preferenčne) klesá. A ak to urobíte s dostatočným predstihom, časom sa na to zabudne. Ak budú robiť opozičnú politiku poctivo a mentálne sa nastavia na to, že sú opozícia a budú tak fungovať, tak sa čísla zastabilizujú a môžu ísť opäť hore,“ povedal s tým, že „v komunálnych voľbách mať za sebou pečiatku SaS neznamenalo prehru“.

Hlas-SD prešiel aktuálne prvými voľbami s výsledkom, ktorý podľa Hřícha do istej miery potvrdil jej vedúce postavenie v prieskumoch predvolebných preferencií. „Pre Hlas to bolo dôležité preto, že doteraz fungovali iba ako marketingová značka,“ povedal. „Sú na čele volebných preferencií, ale až teraz dokázali prejsť voľbami. A ukázali, že sú strana, ktorá voľby absolvovala a keďže číselne na počty „štatutárov“ vyhrali, tak ukazujú, že to odzrkadľuje aj ich pozíciu na čele rebríčka politických strán,“ dodal.

Vo voľbách uspel aj Smer-SD, ktorý si zasa potreboval otestovať svoju pozíciu po rozchode s politikmi Hlasu-SD. „Pre Smer boli tieto voľby dôležité, potrebovali v reálnom volebnom boji zistiť, či tu ešte sú. A zistili, že áno. Ich podiel na koláči je stále relatívne dobrý, napriek rozdeleniu s Hlasom,“ hodnotí Hřích.

Tradične dobrý výsledok dosiahlo podľa neho v aktuálnych voľbách KDH, Slovenská národná strana, aj menšinová Aliancia. „Aliancia, ale aj jej predchodcovia, boli vždy v komunále úspešní. Nebral by som to tak, že je to úspech strany a jej kandidátov, je to úspech kandidátov, ktorí mali pečiatku tejto strany,“ naznačil Hřích.

Vo voľbách sa nepresadila ĽS NS, Republika, ale ani ďalšie subjekty orientované na podobný segment voličov. „Príčinou ale nebolo to, že by nemali cieľovú skupinu voličov, ale to že boli rozdelené,“ povedal. V niektorých regiónoch podľa súhrnne dosahovali títo kandidáti celkom vysoké čísla, keďže však boli hlasy rozdrobené medzi množstvo osobností, napokon nikto zvolený nebol.