Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. jún 2024Meniny má Ján
< sekcia Publicistika

HŘÍCH: Referendum o rozdelení Československa by bolo politickou chybou

Václav Hřích, agentúra AKO Foto: Teraz.sk

Agentúra AKO realizovala pre TASR dva exkluzívne prieskumy verejnej mienky. V TASR TV ich komentuje Václav Hřích.

Bratislava 30. decembra (Teraz.sk) – Jedným z dôvodov dlhodobo nadštandardných vzťahov Čechov a Slovákov mohlo byť aj relatívne rýchle politické rozdelenie spoločného štátu. Ak by sa napríklad v súvislosti s delením štátu konalo referendum, mohlo celý proces komplikovať. V TASR TV to na margo exkluzívneho prieskumu pre TASR povedal Václav Hřích z agentúry AKO.

Politický problém by podľa neho vznikol najmä v prípade, že by referendum v rôznych častiach federácie prinieslo rôzne výsledky, napríklad jej česká časť by rozdelenie podporila a slovenská nie. „Neviem, ako by sa vyhodnocovalo referendum o rozdelení, ak by dopadlo inak na Slovensku a inak v Čechách,“ upozornil Hřích s tým, že téma bola veľmi citlivá.



Prieskum, ktorý agentúra AKO realizovala pre TASR v prvej polovici decembra na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov ukázal, že ešte aj 30 rokov po rozdelení ČSFR sú názory Slovákov naň polarizované na takmer identicky veľké názorové skupiny. Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považuje za prínos 45,8 percenta respondentov, z toho 18,7 percenta ho považuje za prínos s určitosťou. Takmer rovnaký podiel, 44,6 percenta respondentov rozdelenie za prínos nepovažuje, z toho 19,8 percenta si to myslí s určitosťou.

„Z pohľadu štatistiky je to identické číslo. A dokonca, keď si pozriete, je tam zrkadlenie aj v najextrémnejších súhlasoch a nesúhlasoch. Určite je to prínos pre 18,7 a určite to nie je prínos pre 19,8 percenta respondentov. Je to opäť takmer rovnaké číslo,“ konštatuje Hřích.



Situáciu nevedelo posúdiť 8,8 percenta opýtaných a 0,8 percenta odmietlo na otázku odpovedať. „Je to téma, ktorá sa každý rok pripomína, oslavujeme to vždy 1. januára. A nie je to téma náročná na pochopenie, nepýtame sa na atómovú fyziku. A dá sa relatívne ľahko rozhodnúť,“ poznamenal Hřích na margo relatívne malej skupiny respondentov, ktoré na otázku nechcela alebo nevedela odpovedať.

O niečo vyšší sentiment za federáciou má podľa prieskumu staršia generácia, ktorá ju ešte zažila osobne. „Osobnú skúsenosť s touto témou majú štyridsiatnici a starší. Pre mladších je to niečo ako Slovenské národné povstanie, niečo z minulosti, o čom sa učia v knihách. Ich názor je teda už sprostredkovaný,“ povedal Hřích.

„Nezažili to dusno predtým, všetky tie pomlčkové vojny, ani to, čo sa dialo 1. januára na námestiach. A potom kreovanie všetkých tých orgánov a budovanie samostatnosti,“ dodal.

V roku 1993 podľa neho veľa ľudí fandilo rozdeleniu kvôli rozšírenému názoru, že slovenskej časti federácie diktujú z Prahy. „Teraz zasa časť ľudí tvrdí, že nám diktujú z Bruselu,“ poznamenal Hřích.


Konflikt na Ukrajine


V diskusii sa vyjadril aj k druhému exkluzívnemu prieskumu agentúry AKO pre TASR, v ktorom respondenti odpovedali na otázku: „Očakávate v nadchádzajúcom roku 2023 ukončenie vojnového konfliktu na Ukrajine?“

Viac ako polovica, teda 51,8 percenta opýtaných očakáva, že v budúcom roku 2023 dôjde k ukončeniu vojnového konfliktu na Ukrajine (19,3 percenta si myslí, že určite áno; 32,5 percenta asi áno).

Naopak, 38,8 percenta opýtaných predpokladá, že v priebehu budúceho roka nedôjde k ukončeniu vojnového konfliktu na Ukrajine (25,8 percenta asi nie,13 percent určite nie).

„Je to téma dňa, po celý rok napĺňa stránky novín. Máme to mnohokrát denne a vieme si na to utvoriť názor,“ komentuje prieskum Hřích.

„Ak by sme sa pýtali ľudí, či chcú, aby konflikt skončil, získali by sme ešte výraznejšiu kladnú odpoveď. Aj z tých 39 percent respondentov, ktorí si myslia, že konflikt bude trvať dlhšie, by väčšina zrejme chcela aby čím skôr skončil. Len sú skeptickejší ohľadom toho, ako rýchlo sa to podarí,“ poznamenal.

Vzhľadom na to, že sa Ukrajine podarilo v posledných mesiacoch získať časť svojho územia späť, sú podľa neho ohľadom skorého ukončenia konfliktu optimistickejší tí respondenti, ktorí s Ukrajinou sympatizujú viac. Naopak, respondenti, ktorí viac sympatizujú s Ruskom, očakávajú skôr dlhšie trvanie konfliktu.

„Každý má svoje informačné zdroje a každý to odhaduje po svojom. Na Slovensku je možno sto ľudí, ktorí by vedeli situáciu vyhodnotiť erudovane. A my ostatní, 99,9 percenta z nás, iba odhadujeme, ako to dopadne,“ poznamenal.


Prieskumy v číslach
Rozdelenie ČSFR


Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považuje za prínos 45,8 percenta respondentov, z toho 18,7 percenta ho považuje za prínos s určitosťou. Takmer rovnaký podiel, 44,6 percenta respondentov rozdelenie za prínos nepovažuje, z toho 19,8 percenta si to myslí s určitosťou. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry AKO pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky (TASR).

Agentúra prieskum realizovala v čase od 6. do 12. decembra na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov, ktorí odpovedali na otázku: „O pár dní si pripomenieme 30. výročie rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vznik samostatnej Slovenskej republiky. Je či nie je toto rozdelenie podľa vás pre občanov Slovenska prínosom?“

Rozdelenie ČSFR považuje za prínos spolu 45,8 percenta opýtaných (18,7 percenta uvádza, že to je určite prínos a 27,1 percenta že je to asi prínos). Naopak, spolu 44,6 percenta opýtaných si myslí, že rozdelenie ČSFR nebolo prínosom (podľa 24,8 percenta asi nie je prínosom, podľa 19,8 percenta určite nie je prínosom).

Situáciu nevedelo posúdiť 8,8 percenta opýtaných a 0,8 percenta odmietlo na otázku odpovedať.

Za prínos rozdelenie ČSFR považujú nadpriemerne často najmladší, teda 18–33 roční respondenti, vzdelanejší, teda respondenti so stredoškolským vzdelaním s maturitou a vysokoškolským vzdelaním. Okrem toho obyvatelia Bratislavského, Prešovského a Žilinského kraja. Nadpriemerne často označujú rozdelenie za prínos voliči SNS, PS, OĽANO, SaS; mierne nadpriemerne aj voliči Hlasu-SD, Sme rodina a KDH.

Rozdelenie ČSFR negatívne hodnotia nadpriemerne často 50–65 roční respondenti a respondenti s najnižším vzdelaním. Okrem toho obyvatelia Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Nadpriemerne často hodnotia rozdelenie negatívne aj občania maďarskej národnosti a voliči strán Aliancia-Szövetség, Maďarské fórum, Republika, mierne častejšie aj voliči Smeru-SSD.

Ukončenie konfliktu na Ukrajine

Ukončenie vojnového konfliktu na Ukrajine v priebehu nadchádzajúceho roku 2023 očakáva 51,8 percenta opýtaných, opačný názor má 38,8 percenta respondentov. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry AKO pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky (TASR).

Agentúra prieskum realizovala v čase od 6. do 12. decembra na vzorke 1000 respondentov reprezentatívnej voči populácii SR, ktorí odpovedali na otázku: „Očakávate v nadchádzajúcom roku 2023 ukončenie vojnového konfliktu na Ukrajine?“

Viac ako polovica, teda 51,8 percenta opýtaných očakáva, že v budúcom roku 2023 dôjde k ukončeniu vojnového konfliktu na Ukrajine (19,3 percenta si myslí, že určite áno; 32,5 percenta asi áno).

Naopak, 38,8 percenta opýtaných predpokladá, že v priebehu budúceho roka nedôjde k ukončeniu vojnového konfliktu na Ukrajine (25,8 percenta asi nie,13 percent určite nie).

Ukončenie vojnového konfliktu mierne nadpriemerne očakávajú ženy, 34–49 roční respondenti, stredoškolsky vzdelaní s maturitou, obyvatelia Bratislavského, Trnavského a Prešovského kraja a občania inej ako slovenskej národnosti. Tak isto voliči strán Aliancia–Szövetség, OĽANO, KDH, Maďarské fórum.

Pretrvávanie vojnového konfliktu mierne nadpriemerne uvádzajú muži,18–33 roční respondenti, vysokoškolsky vzdelaní respondenti. Obyvatelia Trenčianskeho, Žilinského a Košického kraja a voliči strán Smer-SSD, Republika, Za ľudí a Kotlebovci – ĽSNS.