< sekcia Publicistika

J. HRABKO KOMENTUJE INTERRUPČNÉ NOVELY: Na poslednú chvíľu

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Či sa to niekomu páči alebo nie – v prvom rade ide len o politiku, agendu, ktorá sa v parlamente cyklicky opakuje a ktorá v ňom narobila už viac zlého ako dobrého, píše J. Hrabko.

V parlamente sa ocitli naraz tri návrhy novely jedného zákona: o umelom prerušení tehotenstva. Dva z nich pritom predkladajú rovnakí poslanci z rovnakého poslaneckého klubu Koltebovci –ĽSNS a tretí poslanci, ktorí v ňom ešte nedávno pôsobili.

Ani jeden z nich nemá šancu byť schválený, ale o to ani teraz nejde. Ide skôr o to, ako sa vládna koalícia s nimi počas debaty vysporiada a ako sa oni následne vysporiadajú s debatou. Samozrejme – a či sa to niekomu páči alebo nie – v prvom rade ide len o politiku, agendu, ktorá sa v parlamente cyklicky opakuje a ktorá v ňom narobila už viac zlého ako dobrého. Aj preto je však pre politikov v každom čase mimoriadne lákavá. Ako vraví premiér Matovič aj so šatkou na hube.

Z rovnakých politických dôvodov, ako odpoveď na uvedenú aktivitu a na poslednú chvíľu predkladajú parlamentu na júlové rokovanie aj poslanci OľaNO-Nova-KÚ-Zmena zdola návrh, v ktorom síce nenavrhujú novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva – a teda sú s jeho znením spokojní – ale navrhujú novelu zákona, ktorá upravuje podmienky umelého prerušenia tehotenstva – s ktorými sú nespokojní.

Akokoľvek, ide iba o politickú kľučku: to, čo predkladatelia nazývajú pomocou, iní môžu brať aj ako sťaženie prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva. Voči zvýšeniu rôznych príspevkov či zabezpečeniu núdzového bývania – ak ich dokážu aj reálne, a nielen na papieri zabezpečiť – nemožno namietať, ale súvislosť navrhovaného predĺženia lehoty na zákrok zo 48 na 96 hodín môže niekto brať aj ako zvyšovanie stresu, ale aj mučenie.

Keďže a na rozdiel od vyššie uvedených troch návrhov nebol návrh o podmienkach umelého prerušenia tehotenstva ešte ani napoludnie zverejnený, nemožno sa o jeho detailoch rozpísať. Nevedno preto ani to, prečo je 48 hodín málo, 96 hodín už dosť a či by nebolo ešte lepšie 120 hodín. Každý však vie, keďže to platí vo všeobecnosti, že jedno je dieťa porodiť a iné vychovať. Rodičia prakticky, nerodičia teoreticky.

Tak či onak, politický súboj nielen medzi opozíciou a vládnou koalíciou, ale aj vnútri samotnej koalície, je už narysovaný. Bez ohľadu na deti. Nenarodené či narodené.