< sekcia Publicistika

J. HRABKO KOMENTUJE nadchádzajúce schôdze NRSR: Premiér v pohotovosti

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Udalosti ako vstup generálnej prokuratúry do veci B. Zurian a spol. a rozhodnutie ústavného súdu o porušení práv advokáta M. Ribára ukazujú, že v krajine sa niečo pokazilo, píše J. Hrabko.

Zajtra sa majú uskutočniť dve schôdze parlamentu - jednou z nich je pokračovanie schôdze, ktorej rokovanie prerušil predseda parlamentu minulý týždeň a na ktorej majú poslanci opäť rozhodovať a rozhodnúť napríklad o osude novely zákona o štátnom rozpočte, kolúznej väzbe či zvoliť dvoch nových funkcionárov NR SR zo strany Za ľudí. Poslanci J. Žitňanská a J. Šeliga totiž vyvodili zodpovednosť voči parlamentu, ktorý ich do funkcií predsedníčky výboru a podpredsedu NR SR na začiatku volebného obdobia zvolil. Vzdali sa ich potom, ako verejne porušili protipandemické opatrenia.

Ešte pred pokračovaním prerušenej schôdze však poslanci budú rokovať o programe ďalšej schôdze - ak ho schvália, bude schôdza pokračovať, ak program odmietnu, zaraz sa skončí. Túto schôdzu navrhla zvolať opozícia a to takpovediac z dôvodu aktuálnej bezpečnostno-politickej situácie. Inými slovami - kvôli neutajenému stretnutiu mocenských špičiek krajiny s utajovaným obsahom v suteréne tajnej služby.

Poslanci - najmä opoziční - sú, prirodzene, zvedaví: aj oni chcú vedieť, čo bolo predmetom rokovania a najmä, s akými výsledkami sa skončilo. Prípadne, kedy bude pokračovanie. Navrhujú preto, aby parlament prijal uznesenie, podľa ktorého by bol premiér E. Heger povinný „okamžite“ po jeho schválení predstúpiť pred poslancov a v neverejnom režime ich informovať o obsahu a priebehu uvedeného stretnutia v budove tajnej služby, ktoré podľa jeho slov sám inicioval aj zvolal.

Vládna koalícia - ale tiež prezidentka Z. Čaputová - sa po uvedenom stretnutí ocitli v naozaj nezávideniahodnej pozícii. V rukách majú už totiž iba zlé a horšie riešenie. Vyrozprávať opozícii, nezaradeným, ale tiež aj vlastným poslancom toho veľa premiér nemôže - to by totiž mohla byť schôdza rovno vo verejnom, a nie v neverejnom režime. Koalícia sa síce údajne rozhodla, že schôdzu podporí, ale môže to byť ešte aj nedorozumenie. „Dáme priestor opozícii, aby si mohla povedať svoje,“ vyhlásila šéfka klubu SaS A. Zemanová. Čo ju zbytočne usvedčuje z neznalosti - na schôdzi môže totiž opozícia iba sekundovať, hlavným rečníkom má byť premiér E. Heger. To vyplýva z návrhu predloženého uznesenia.

Iba pre úplnosť - odmietnuť program schôdze alebo požiadavku na vystúpenie premiéra by zase znamenalo nahrávku na smeč a odobrenie na uvoľnenie všetkých - nielen (dez)informačných - pudov. Pričom pokračovaním by v takom prípade bolo zrejme aj automatické podanie návrhu na vyslovenie nedôvery premiérovi E. Hegerovi.

Malé udalosti s veľkým dosahom - napríklad vstup generálnej prokuratúry do veci B. Zurian a spol. a najmä rozhodnutie ústavného súdu o porušení práv advokáta M. Ribára - už očividne a zreteľne ukazujú, že v krajine sa niečo pokazilo. Vírus vzájomných podozrievaní, nedôvery či nástup kajúcnikov je taký mohutný, že sa otriasa v základoch. Otázne zostáva, či je to tak preto, lebo politici sú neschopní alebo preto, lebo sú schopní všetkého.