< sekcia Publicistika

J. HRABKO KOMENTUJE OPATRENIA PROTI COVID-19: Z extrému do extrému

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Do minulosti a zabudnutia odišiel slávny kĺzavý medián – zrejme aj preto, lebo inak by sa už opatrenia mali sprísňovať, píše v komentári J. Hrabko.

Až keď sa bude zodpovedne voči občanom správať štát, až potom má oprávnenie a možnosť žiadať zodpovednosť aj od občanov. Vrátane detí.

Nepamätá si to iba ten, kto si to pamäť nechce – napríklad premiér I. Matovič. Pritom to bolo len minulý mesiac, kedy vyhlásil: „53 nových prípadov je príliš veľa na to, aby sme sa naďalej mohli spoliehať len na zodpovednosť ľudí. Bohužiaľ.“ Nehovoriac o tom, že do minulosti a zabudnutia odišiel slávny kĺzavý medián – zrejme aj preto, lebo inak by sa už opatrenia mali sprísňovať. Premiér I. Matovič totiž odkazoval, že sa tak stane v prípade, ak bude mať hodnotu 50, ktorú však dávnejšie prekročil a v súčasnosti má už niekoľko dní za sebou hodnotu 80.

Osobitnou kapitolou zostáva umelé udržiavanie núdzového stavu, ktorého zavedenie tentoraz premiéra I. Matoviča ani len nenapadne, hoci čísla sú dnes omnoho horšie, ako v časoch, kedy ho odmietal ukončiť a tak skončil až po 90-tich dňoch priamo zo zákona: dlhšie už totiž byť ani nemohol. A, samozrejme, v jeho rámci aj obmedzenie „slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 8. apríla 2020 0.00 hod do 13. apríla 2020 23.59“.

Karta sa jednoducho otočila a kým v máji či júni bolo výnimkou, keď počet denných prírastkov nakazených dosiahol dvojciferné číslo, v júli a auguste bolo výnimkou, keď dosiahol číslo jednociferné.

Inými slovami, kým štát v časoch zjavenia sa koronavírusu prijímal rázne opatrenia, dnes – hoci je situácia oveľa horšia – nekoná vôbec. Povedané po lopate, chráni viac cudzích občanov ako vlastných.

Každý pritom vedel, že dva dovolenkovo-prázdninové mesiace automaticky prinesú vyššie počty nakazených. A ešte jeden-dva ďalšie po nich, ako dozvuky. Zdraví sa premiešali s chorými a skončilo to predvídateľne – chorí nevyzdraveli, ale zdraví sa nakazili. A vracajú sa späť.

Slovensko nemôže odoprieť vstup na svoje územie vlastným občanom, ale cudzím áno. Môže, napríklad Ukrajincom, Srbom či Čechom, nielen pracovníkom, ale tiež študentom vysokých škôl, umožniť vstup len po preukázaní sa negatívnym testom.

Nevidno dôvod, pre ktorý by to tak nemohlo a nemalo byť – rovnako ako títo ľudia nemôžu vstúpiť na územie Slovenska bez pasu či občianskeho preukazu, nemali by ani bez potvrdenia o negatívnom teste. Súčasná situácia je totiž viac ako iba paradoxná a to tak zo zdravotného, ako aj finančného hľadiska.

Vláda I. Matoviča namiesto stanovovania povinností cudzím občanom, vrátane zahraničných pracovníkov či študentom, ich mieni zaviesť voči tým najslabším – deťom, od ktorých chce, aby nosili rúška po celý čas, kým sú v škole, čo však nemusia ani dospelí v práci. Je to priam ukážka vládnej nekompetentnosti – štát sa totiž iba tvári, že prijíma opatrenia a ľudia sa tvária, že ich rešpektujú.

Bonbónikom je v tejto súvislosti situácia v hlavnom meste: nie preto, lebo na jeho semafore už svieti červená, to je obvyklý osud hlavných miest. Ale preto, lebo v praxi presne ukazuje koľká bije – nadnesene povedané, poslanci mesta žúrujú ostošesť, šíria vírus kade-tade, ale odnesú si to dôchodcovia. Reakciou je totiž nielen zákaz návštev v zariadeniach pre seniorov, ale tiež ukončenie dôchodcovských žúriek: aktivít v zariadeniach ako sú krúžky, oslavy, omše a podobne.