Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Publicistika

J. HRABKO KOMENTUJE PODPISY PRE HLAS-SD: O pomeroch v parlamente

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Prečítajte si komentár J. Hrabka.

Prípravný výbor politickej strany Hlas-SD dnes odovzdal petičné hárky s podpismi na jej registráciu. Ani odovzdanie petičných hárkov na založenie novej politickej strany a ani jej očakávaná registrácia na ministerstve vnútra, však nie sú dôvodom na zmenu pomerov v NR SR.

Tými sú iba a len pohyby poslancov zvolených vo voľbách za jednotlivé politické strany v zmysle a podľa rokovacieho poriadku parlamentu. Napríklad, ak rokovací poriadok uvádza, že „Národná rada volí predsedu a členov výboru pre európske záležitosti na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do národnej rady v príslušnom volebnom období,“ znamená to, že ak poslanci odídu z poslaneckého klubu strany, za ktorú boli vo voľbách zvolení, strácajú možnosť byť funkcionármi a členmi uvedeného výboru.

Samozrejme, politické pomery v NR SR sa odchodom poslancov zo strán menia, pričom to platí tým viac, čím viac poslancov stranu opustí. Keďže v tomto prípade ide o opozičných poslancov, nejde ani tak o počty, ako hlavne o možnosti: napríklad mať poslanecký klub, o čo skupina nezaradených poslancov okolo P. Pellegriniho parlament isto požiada.

V záujme parlamentarizmu je, aby nový klub vznikol, nie je to však aj v záujme vládnej koalície, pretože jej to môže a dokáže sťažiť vládnutie. Istým spôsobom aj obmedziť jej moc a znepríjemňovať jej politický život. V súčasnosti sú totiž v parlamente dva opozičné kluby – Smer-SD a Kotlebovci ĽSNS – ak vznikne aj tretí, bude to mať koalícia ťažšie. To, že poslanecký klub dostáva na svoju činnosť finančné príspevky je irelevantné, dôležité je, že ak vládna koalícia odsúhlasí vznik ďalšieho opozičného poslaneckého klubu, umožní nástup a rast novej politickej strany, s ktorou môže a bude mať zrejme iba oštaru.

Napríklad, zákon hovorí, že „Národná rada môže na návrh aspoň troch poslaneckých klubov aj počas schôdze národnej rady hlasovaním bez rozpravy zaradiť nový bod programu schôdze alebo vypustiť schválený bod jej programu.“ Alebo, že „Členov osobitných kontrolných výborov volí národná rada podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru.“

Alebo, že „Poslanecké grémium sa skladá z členov delegovaných poslaneckými klubmi.“ Z čoho, samozrejme, vyplývajú ďalšie možnosti a výhody pre konkrétnu politickú stranu. Jednoducho povedané, mať v parlamente poslanecký klub prináša samé výhody a žiadne riziká. A stavia nový klub na rovnakú politickú úroveň poslaneckých klubov strán, ktoré prešli voľbami.

Z uvedeného vidno, že je značný rozdiel medzi nezaradenými poslancami a poslancami združenými v poslaneckom klube. Dilema, či podporiť vznik ďalšieho opozičného poslaneckého klubu je pre vládnu koalíciu veľká – ak ho podporí, môže si pod sebou podpíliť konár. A ak ho nepodporí, tak tiež.