Hodnotiť novoročný príhovor hlavy štátu – prezidentky Z. Čaputovej – býva podobne ošemetné ako hodnotiť jej správu o stave republiky. Vo všeobecnosti však platí, že ten, kto mal veľké očakávania, mohol byť aj značne sklamaný a ten, kto mal očakávanie neveľké, mohol byť aj príjemne prekvapený.

Vo všeobecnosti to tiež možno rozdeliť do troch základných skupín – prvou je tá, ktorá je s akýkoľvek prejavom hlavy štátu spokojná a podporí ho. Druhá časť je zo zásady nespokojná a nepodporí ho, no a tretia časť sa o žiadne prejavy a príhovory nezaujíma. Netýka sa to len politikov, ktorým bola vo voľbách zverená moc dočasne riadiť krajinu, ale spoločnosti ako celku.

Po prvom počutí možno povedať, že prvý prejav v roku 2023 sa prezidentke Z. Čaputovej veľmi nevydaril. Nebol dobre vyskladaný a ani povedaný. Znelo to skôr ako povinnosť. Alebo ako stranícky prejav podpredsedníčky Progresívneho Slovenska, a nie prezidentky Slovenska. Samozrejme, dajú sa aj z neho povyberať pozitívne čriepky a možno aj state, ale celkový dojem to už zrejme nevylepší.

Na druhej strane, jej poradcovia aj ona samotná je s ním isto spokojná, veď keby spokojná nebola, tak by ho isto nepredniesla.

Rok 2023 totiž nebude rozhodne pre väčšinu ľudí žijúcich na Slovensku dobrý. Iba pre niektorých. Nožnice sa roztvárajú dokorán – bohatí bohatnú, chudobní chudobnejú a stredná vrstva mizne ako gáfor. Slová už v roku 2023 nebudú stačiť a bude potrebné ich naplniť skutkami. Nedá sa vylúčiť, že to môže byť aj rok slovenskej vývrtky a opätovného hľadania sa a ukotvenia v celosvetovom spoločenstve.

Jednoducho povedané, nástrah bude viac ako po iné roky a pomenovať nielen príčiny, ale tiež východiská, by mala práve hlava štátu. Pretože: kto iný, ak nie ona a kedy, keď nie teraz.

Porovnávať neporovnateľné sa nedá, ale aj tak jeden z najlepších novoročných prejavov predniesol v roku 1990 prezident V. Havel. „Naše země nevzkvétá,“ povedal hneď v úvode. A platí to aj dnes. Na záver prejavu zase konštatoval: „Tvá vláda, lide, se k tobě navrátila!“

A to dnes neplatí. Niekde sa zrejme stala chyba. Je fajn, keď si aj hlava štátu želá, „aby rok, ktorý nás čaká, bol rokom zmien k lepšiemu.“ Veď kto by si to neželal. Akurát, že v prípade prezidentky Z. Čaputovej sa do mesiaca a do dňa sa uvidí, ako želaniu napomôže.

Osud vlády aj ďalšieho vývoja v krajine drží v rukách už po druhý raz, pričom ani prvý pokus sa jej veľmi nevydaril, keďže vláda E. Hegera padla už po roku a pol. Ale ako sa vraví, do tretice všetko dobré: takže počkáme a uvidíme.