Strana Demokrati už odovzdala podpisy pod petíciou na vyhlásenie referenda s tromi otázkami. Prezident P. Pellegrini tak má 30 dní na to, aby skontroloval počet podpisov pod petíciou. A zároveň usúdil, či otázky sú alebo nie sú v rozpore s Ústavou.

Prirodzene, prezident má právo žiadať, aby otázky posúdil Ústavný súd. Či už všetky alebo dve alebo jednu. Či tak urobí sa dozvieme do 30 dní, keďže hlava štátu má iba takúto možnosť, nie povinnosť. Napokon, naposledy o požiadavke vyhlásiť referendum rozhodol sám. Nevyhlásil ho.

Teraz to bude mať niečo ťažšie, keďže v petícii na vyhlásenie referenda nie je iba jedna, ale až tri otázky:
1. „Súhlasíte s tým, aby NR SR prijala uznesenie, ktorým skráti svoje IX. volebné obdobie a deň predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky určí tak, aby sa konali do 180 dní od vyhlásenia výsledkov referenda?
2. Súhlasíte so zrušením tzv. doživotnej renty napríklad pre Roberta Fica, ustanovenej v § 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v aktuálnom znení?
3. Súhlasíte s tým, aby bol obnovený Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?“

O prvej z nich možno hneď konštatovať, že nie je v súlade s Ústavou. Ústavný súd totiž o podobnej už rozhodol. Tvrdiť to nemožno iba preto, lebo Ústavný súd – ak by o nej rozhodoval – nemusí rozhodnúť tak, ako už rozhodol. Ale aj úplne inak.

O ďalších dvoch otázkach zase možno konštatovať, že sa javia ako v rozpore s ústavnými parametrami. Pre fajnšmekrov: ide zrejme viac o otázky plebiscitu – výsledok je nezáväzný – ako referenda, kde je platný výsledok záväzný. Ak by k takému úsudku dospel prezident alebo Ústavný súd, potom by referendum vyhlásené byť nemohlo a plebiscit nesmel. Ústava ho totiž nepozná.

Pre fajnšmekrov iného typu – javí sa to aj preto, lebo tým, že Demokrati do otázky, ktorú podpísalo viac ako 380 tisíc ľudí, zaradili menovite R. Fica, mu vzdali úctu, aká nemala doteraz obdoby. Personalizácia referendovej otázky sa totiž podarí len vtedy, ak ide o nepodarok.

Samozrejme, Demokrati tvrdia, že otázky sú ústavne čisté ako ľalia. Majú na to vraj vlastných ústavných právnikov. To je síce dobré, ale lepšie by bolo, ak by verejnosť poznala aj ich mená. Za názor sa predsa netreba hanbiť. Práve naopak, konfrontácia ústavných právnikov, z ktorých jeden číta Ústavu a ďalšie zákony inak ako druhý, by bola pre spoločnosť iba užitočná. Aby sa vedelo.

A tak to zatiaľ tvrdia iba politici, ktorí referendum iniciujú. J. Šeliga a spol. tvrdia, ide o príkaz poslancom, aby vôľu ľudu poslúchli. Problém je však hneď v tom, že poslancom nemôže nikto a nič prikazovať. Ani predseda strany, ani manžel či manželka. Iba Ústava a ani tú často nepočúvajú. „Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi,“ vraví Ústava. A pritvrdzuje tým, že za hlasovanie ich nemožno stíhať ani po zániku mandátu.

No. Aj keď vzhľadom na kreativitu politikov sa veľa vecí v robení politiky po slovensky predvídať naozaj nedá, výsledok tohto referenda predpovedať si trúfnuť možno. Ak bude vyhlásené, nebude úspešné. Opak by bol spoločenským aj politickým zázrakom.