Quantcast
< sekcia Publicistika

J. HRABKO KOMENTUJE ROZHODNUTIA PREZIDENTKY: Rozhodnuté. Akoby

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Juraj Hrabko komentuje rozhodnutia prezidentky Zuzany Čaputovej vo veci obrannej zmluvy s USA.

Prezidentka Z. Čaputová oznámila verdikt vo veci „Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických“. Rozhodla sa, že k Dohode pridá vlastné interpretačné vyhlásenie, ktoré bude znamenať, ako si slovenská strana pasáže Dohody vysvetľuje. Zároveň oznámila, že nevidí dôvod na to, aby požiadala ústavný súd o posúdenie Dohody s ústavou. Inými slovami, podľa hlavy štátu Dohoda v súlade s ústavou je.

Na analýzu vyhlásenia hlavy štátu je priskoro - zásadné je to, že ako prezidentka rozhodla, tak aj bude, keďže má právomoc rozhodnúť. Či to pôjde tak ľahko ako si prezidentka Z. Čaputová predstavuje alebo aj s istými ťažkosťami, sa ešte len uvidí. Snaží stáť uprostred zákopovej vojny, čo okrem iného znamená aj to, že sa ľahko môže stať terčom nielen z jednej strany - čo už je - ale aj z druhej.

Pripojenie interpretačného vyhlásenia - teda ako treba Dohodu čítať, keďže to v nej napísané nie je - poukazuje totiž aj na isté nedostatky vládou už odobreného textu Dohody. Alebo jej pokarhanie. O tom, že ide o významný krok, netreba pochybovať, zostáva čakať, či k rovnakému kroku - ako bude čítať Dohodu USA - pristúpi aj druhá strana. To už záleží od diplomacie, vyjednávaní a ďalších zákulisných dohôd.

Ak bude Dohoda podpísaná, do hry ešte stále môže vstúpiť parlament. Presne tak, ako tomu bolo pred štvrťstoročím, keď pridal vlastnú interpretačnú doložku k Zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorú podpísali V. Mečiar a G. Horn. Mimochodom, bol to jeden z mála dobrých krokov, ktoré V. Mečiar vo funkcii premiéra urobil - a to aj napriek tomu, že počas jeho vlády sa Zmluva veľmi neplnila.

Parlament vtedy vydal dokonca až dve interpretačné vyhlásenia. Aby bol každému jasné, čo chce a o čo mu ide. Dôležité bolo v skutočnosti iba jedno, keďže sa stalo súčasťou vydania súhlasu parlamentu s ratifikáciou: „NR SR potvrdzuje, že Slovenská republika nikdy neprijala a v zmluve nezakotvila nijaké formulácie, ktoré by boli postavené na uznaní princípu kolektívnych práv pre menšiny a práv, ktoré by pripúšťali vytváranie akýchkoľvek autonómnych štruktúr alebo osobitných štatútov na etnickom základe.“

Samozrejme, vždy je lepšie, keď sa dohody uzatvoria tak, aby nebolo potrebné k nim žiadne interpretačné vyhlásenia dodávať a prilepovať. Ale keď to nejde, tak to nejde. Isté je, že o Dohode bude aj po rozhodnutí hlavy štátu ešte veľmi silno počuť - na zasypávanie zákopov to rozhodne nevyzerá.