Quantcast
< sekcia Publicistika

J. HRABKO KOMENTUJE SPRÁVU PREZIDENTKY: Posolstvo

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Po prvom počutí totiž možno povedať, že tohtoročný prejav hlavy štátu o stave republiky bol nielen vskutku najkritickejší, ale zrejme aj najdlhší a očividne jej najlepší, píše J. Hrabko.

Nie neskoro, ale iba o čosi neskôr vystúpila prezidentka Z. Čaputová pred poslancami, aby im podala správu o stave republiky. Po prvý raz ju predniesla v júni 2020, po druhý raz v septembri 2021 a tento rok stihla na poslednú chvíľu ešte v novembri.

Treba zopakovať, že hodnotiť správy hlavy štátu býva vždy v istom zmysle ošemetné: ide totiž hlavne o to, čo a kto od správy očakáva. Ak očakáva veľa, môže byť sklamaný, ak očakáva málo, môže byť zase prekvapený. V dobrom i zlom, príjemne či nepríjemne, pričom netreba zabúdať ani to, že existuje tiež veľa ľudí, ktorých žiadny prejav prezidenta vôbec nezaujíma. Aj to je, samozrejme, v poriadku, keďže nikoho k tomu nemožno nútiť ani prinútiť.

Raz za rok tiež zrejme neuškodí ani zopakovať, že kvalitu prejavu hlavy štátu možno odmerať najmä dvomi spôsobmi: prvým je počet potleskov v parlamente, ktorými bol jej prejav prerušovaný. Tento rok nebol výnimkou – nezaznel opäť ani jeden. Druhým je, koľko dní po odznení prejavu bude jeho obsah v spoločnosti rezonovať, koľko dní sa bude o ňom debatovať – s výnimkou straníckych debát v médiách počas nasledujúceho víkendu – a prognóza opäť nie je dobrá.

Tento raz však na škodu veci. Po prvom počutí totiž možno povedať, že tohtoročný prejav hlavy štátu o stave republiky bol nielen vskutku najkritickejší, ale zrejme aj najdlhší a očividne jej najlepší. Dokázala poukladať slová v správnom rytme aj tempe, teda obsahovo aj tematicky lepšie ako po minulé roky.

Prezidentka sa dotkla takmer všetkých hlavných tém aktuálne rezonujúcich v spoločnosti: celkovej frustrácie, ktorú premenila na drobné – medzi iným poukázala aj na narastajúcu chudobu, pretrvávajúce problémy v školstve, zdravotníctve, ale tiež na pokračujúcu hybridnú vojnu a aj tú skutočnú na Ukrajine.

Alebo na čoraz väčšie oslabovanie dôvery verejnosti v štát, pričom poukázala tiež na dáta a výsledky prieskumov verejnej mienky. Dotkla sa dokonca aj súčasných majstrovstiev sveta v Katare keď riekla, že občania nie sú futbaloví fanúšikovia, ktorí si vyberajú komu fandia, ale že potrebujú vedieť, na čo sa majú pripraviť.

Kým minulý rok zabudla spomenúť pád vlády I. Matoviča, hoci to bola nepochybne najhlavnejšia vnútropolitická udalosť roka, tento rok už otvorene hovorila o zmätočnom vládnutí, menšinovej vláde či o politickej kríze. O klesajúcej autorite štátu, autorite demokracie či obrovskej nespokojnosti ľudí – nezopakovala síce, že takto sa vládnuť nedá a nemá, ale povedala, že takto to ďalej ísť nemôže a keď to tak ďalej pôjde, bolo by už aj podľa nej lepšie, aby si ľudia mohli nanovo vybrať poslancov. V predčasných voľbách.

Toto bola azda najsilnejšia časť jej prejavu. Totiž - keď také niečo povie z pozície moci hlava štátu, niečo na tom už zrejme aj bude.