Stretnutie ukrajinského prezidenta V. Zelenského s premiérom R. Ficom bolo historickou udalosťou. Bez akéhokoľvek zveličenia aj debaty.

Slovensko sa síce na medzinárodnej scéne zviditeľnilo už tým, že od nástupu štvrtej vlády R. Fica sa uskutočnili až tri spoločné rokovania vlád, ale včerajšie stretnutie bolo prvé – a preto aj historické – kedy R. Fico naozaj rokoval s V. Zelenským. Ktorý má nepochybne záujem na tom, aby aj so susednými krajinami udržiaval čo možno najlepšie vzťahy. Obzvlášť, keď sú členmi Európskej únie, do ktorej má Ukrajina namierené. Čo je – mimochodom – prospešné aj pre Slovensko.

Na tlačovej konferencii po rokovaní bolo ihneď viditeľné, že medzi V. Zelenským a R. Ficom nefungovala žiadna chémia. A potvrdili to ich vyjadrenia, ktoré boli výlučne diplomatické. Ale aj tak z nich – ako aj ich tvárí a gest – bolo možné prečítať, že si jednoducho nesadli. Povedané po slovensky – jeden čihi, druhý hota. Dôležité však bolo, že hľadali to, čo obe krajiny spája a veľmi sa nezaťažovali tým, čo ich rozdeľuje. To zrejme vyrieši buď čas alebo personálna zmena vo funkciách, ktoré zastávajú.

A keďže V. Zelenskyj bol na domácej pôde a po úspešnom rokovaní s lídrami tzv. Koalície ochotných a prezidentom USA D. Trumpom, mohol jednoznačne a takpovediac suverénne vyhlásiť, že Ukrajina sa bude ruskému agresorovi brániť tak, ako uzná za vhodné. Teda aj útokmi na energetické zariadenia na ruskom území. Máme jediný princíp, nie ruským energetickým zdrojom. Bodka, riekol ukrajinský prezident. A neexistujú žiadne pochybnosti, že to myslí naozaj vážne.

R. Fico, ktorý pred stretnutím s ukrajinským prezidentom zase oficiálne rokoval s prezidentmi Číny, Ruska, Vietnamu a Srbska síce na margo uvedeného zopakoval, že obe krajiny majú právo chrániť vlastné národné záujmy, no nie za cenu poškodzovania národných záujmov niekoho iného. Boli to azda aj najsilnejšie slová, ktoré na tlačovej konferencii použil. To automaticky neznamená, že po návrate domov silné výrazy prestane používať, ale iba to, že ich tvárou v tvár V. Zelenskému nepoužil. Vravel ešte, že Slovensko nechce byť súčasťou hier, ale to už sa stalo a každý to aj vidí – rozdiel medzi koalíciami v Paríži, kde bol V. Zelenskyj a v Pekingu, kde bol R. Fico, je obrovský.

To, že sa toto historické stretnutie uskutočnilo v Užhorode a nie v Kyjeve, nie je vôbec dôležité, keďže platí, že lepšie niekde ako nikde. (Napokon, slovenský premiér už raz odmietol ísť do Kyjeva a to spoločne s ďalšími premiérmi, ktorí tak vycestovali bez neho. A nie, jeho meno nie je R. Fico, ale E. Heger – to len aby sa nezabudlo.)

No. Nič z uvedeného nemení ani nezmení na tom, že išlo vskutku o historické, a nie hysterické stretnutie V. Zelenského s R. Ficom. Neznie to síce pekne, ale je faktom, že na dnešné pomery to nie je naozaj málo.