Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. jún 2024Meniny má Ján
< sekcia Publicistika

J. HRABKO KOMENTUJE SÚDNU RADU: Personálne rošády

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

O personálnych rošádach v Súdnej rade politikmi rozhodla už vládna koalícia vedená I. Matovičom a súčasná vládna koalícia jej rozhodnutie už iba vykonáva, píše J. Hrabko.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Parlament započal proces odvolania dvoch členov Súdnej rady A. Majerníka a J. Mazáka, ktorých do tejto funkcie zvolil jeho predchodca v minulom volebnom období. Vtedy však zároveň rozhodol aj o tom, že ich bude môcť z funkcie aj „kedykoľvek odvolať“. Preto tiež možno povedať, že o personálnych rošádach v Súdnej rade politikmi rozhodla už vládna koalícia vedená I. Matovičom a súčasná vládna koalícia jej rozhodnutie už iba vykonáva.

Platí totiž, že ak by minulá vládna koalícia pravidlá výmeny členov Súdnej rady nezmenila, dnes by na stole parlamentu návrh na odvolanie jej dvoch členov ani neležal. Prípadne by bol uložený v zásuvke. Podobne by ani vláda R. Fica nemohla len tak mirnix-dirnix vymeniť troch zástupcov a rovnako by tak nemohol urobiť ani zvolený prezident P. Pellegrini potom, ako sa ujme úradu. Inými slovami, ak môžu politici v Súdnej rade kedykoľvek a akokoľvek pozametať, umožnila im to iba a len vládna koalícia pod vedením I. Matoviča. Nikto iný.

Pre úplnosť – s výmenami členov Súdnej rady po nástupe novej mocenskej garnitúry začala vláda I. Radičovej. Po jej rozhodnutí ho už začali používať všetci tí, ktorí ho použiť mohli – teda prezident, parlament aj vláda. Stopku im dal až Ústavný súd koncom roka 2018, keď rozhodol: „Člena Súdnej rady Slovenskej republiky nie je možné odvolať v priebehu jeho 5-ročného funkčného obdobia orgánom, ktorý ho na tento post nominoval, lebo len tak sa zaručí jeho základné právo podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.“ Koniec-šmitec, bodka. O správnosti možno síce ďalej diskutovať, ale potrebné je ho akceptovať.

Rozhodnutie Ústavného súdu sa však znepáčilo ministerke spravodlivosti M. Kolíkovej. Zavadzalo jej totiž pri výmene členov Súdnej rady po nástupe k moci. A tak vo vláde pod vedením I. Matoviča a tiež v parlamente pod vedením B. Kollára presadila zmeny, ktoré opätovne umožnili s členmi Súdnej rady narábať podľa politickej (svoj)vôle. Boli to ústavné zmeny, keďže priamo do Ústavy napísali, že „Predsedu, podpredsedu a člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím ich funkčného obdobia kedykoľvek odvolať.“ A aby to nevyzeralo tak, ako to vyzeralo, pridali k tomu jedným dychom aj ďalšiu vetu: „Ústavný súd nerozhoduje ani o súlade ústavného zákona s ústavou.“ A bolo vymaľované.

To len aby sa vedelo, keď sa budú samozvaní demokrati pri odvolávaní A. Majerníka a J. Mazáka zo Súdnej rady rozohňovať, že čo si to tá vládna koalícia na čele s R. Ficom dovoľuje, ako tým ohrozuje demokratický a právny štát, nezávislosť súdnej moci a tak ďalej a tak podobne. Najmä, keď sa M. Kolíková, podpredsedníčka strany SaS tvári, ako by už zabudla, čo robila, keď bola podpredsedníčkou strany Za ľudí. Vymeniť stranícke tričko však nestačí – faktom totiž zostáva, že ak by na návrh M. Kolíkovej koalícia vedená I. Matovičom neschválila uvedené zmeny v Ústave, k vymieňaniu členov v Súdnej rade by politici nemali žiadne páky: platilo by totiž citované rozhodnutie Ústavného súdu.

Vzhľadom na to, že na súde už ležia podania niektorých odvolaných členov Súdnej rady, definitívnu bodku za tým, čo politici v tejto súvislosti môžu alebo nemôžu činiť a učiniť, dá zrejme opäť Ústavný súd. Možno tak len zopakovať, že okrem iného vysvetlí, či v Ústave napísané „kedykoľvek,“ znamená naozaj kedykoľvek alebo aj niečo iné.