Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
To, že po voľbách bude v Maďarsku už všetko eňo-ňuňo – systémom keď nie zajtra alebo o týždeň tak o mesiac, dva či tri, ale isto-iste do roka a do dňa, nehrozí. Nebude, píše j. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Aj keď všetky výsledky volieb v Maďarsku ešte nie sú známe, na drvivom víťazstve P. Magyara nad V. Orbánom sa už nič nezmení. Zrátaním hlasov z cudziny mu ústavná väčšina už isto neunikne, môže sa skôr posilniť.
Z vecného hľadiska je tak všetko jasné a zreteľné. V. Orbán ústavnú väčšinu stratil, P. Magyar ju naopak získal. Voľby boli demokratické, nikto ich nespochybnil a zrejme už ani nespochybní. V. Orbán, poznajúc dôverne volebný systém, ktorý vytvoril, tak už po zrátaní polovice hlasov uznal verejne svoju porážku a P. Magyarovi k víťazstvu vo voľbách gratuloval. Urobili tak už viacerí potentáti viacerých krajín, vrátane tých, ktorí pred voľbami podporovali V. Orbána. Realita jednoducho nepustí.
Politické hľadisko je ošemetnejšie. Nie je také jednoznačné ako hľadisko vecné. Samozrejme, k oslavám z výhry patria aj slová, ktoré možno označiť ako víťazné, po utlmení eufórie však narazia na politickú realitu. Patrí k nim napríklad výzva P. Magyra prezidentovi T. Sulyokovi, aby ho vymenoval do funkcie premiéra a následne odstúpil. Ak tak neurobí, pohrozil mu zmenou Ústavy. To však nebude vôbec jednoduché. Presnejšie, vzhľadom na parlamentné počty to jednoduché bude, ale nebude to jednoduché na Ústavnom súde. Zatiaľ sa prezident nezľakol a P. Magyara za premiéra nevymenoval, ale ho iba poveril rokovaniami o zostavení novej vlády.
Inými slovami, to, že po voľbách bude v Maďarsku už všetko eňo-ňuňo – systémom keď nie zajtra alebo o týždeň tak o mesiac, dva či tri, ale isto-iste do roka a do dňa, nehrozí. Nebude. Z viacerých dôvodov. Bez ohľadu na poradie možno uviesť hlavné tri – všetky štátne inštitúcie sú prerastené nominantami V. Orbána. Dohliadať na také množstvo poslancov zvolených na štyri roky, ktorých samotný P. Magyar detailne nepozná, bude mimoriadne ťažké. A hoci V. Orbán naozaj voľby vzhľadom na počty poslancov drvivo prehral, stále má podporu viac ako dva milióny voličov. Na P. Magyara tak stráca necelý milión hlasov. Dodávať, že V. Orbán je majster politických intríg, už ani netreba. Nástrah je veľa, čo ale automaticky neznamená, že ich nový premiér nevyrieši. Len to bude mať o čosi ťažšie ako o nich iba hovoriť.
Pre P. Magyara tak vládnutie nebude žiadnou – ľudovo povedané –prechádzkou v ružovej záhrade. Navyše, nie je žiadny liberálnym, zeleným či progresívnym politikom, ale tomuto remeslu a politickým hodnotám sa vyučil práve v strane V. Orbána.
Nič z uvedeného nie je žiadne tajomstvo. Možno si ľahko všimnúť, že voliči P. Magyara sa až tak neradovali z jeho víťazstva, ako z toho, že voľby prehral V. Orbán. Je v tom rozdiel. Vztiahnuté na Slovensko – súčasná situácia v Maďarsku pripomína viac situáciu na Slovensku po voľbách v roku 2020 ako po voľbách v roku 1998. Teda vládu I. Matoviča, nie M. Dzurindu. O tom, že bol medzi nimi rozdiel, už pochybuje iba málokto.
Z vecného hľadiska je tak všetko jasné a zreteľné. V. Orbán ústavnú väčšinu stratil, P. Magyar ju naopak získal. Voľby boli demokratické, nikto ich nespochybnil a zrejme už ani nespochybní. V. Orbán, poznajúc dôverne volebný systém, ktorý vytvoril, tak už po zrátaní polovice hlasov uznal verejne svoju porážku a P. Magyarovi k víťazstvu vo voľbách gratuloval. Urobili tak už viacerí potentáti viacerých krajín, vrátane tých, ktorí pred voľbami podporovali V. Orbána. Realita jednoducho nepustí.
Politické hľadisko je ošemetnejšie. Nie je také jednoznačné ako hľadisko vecné. Samozrejme, k oslavám z výhry patria aj slová, ktoré možno označiť ako víťazné, po utlmení eufórie však narazia na politickú realitu. Patrí k nim napríklad výzva P. Magyra prezidentovi T. Sulyokovi, aby ho vymenoval do funkcie premiéra a následne odstúpil. Ak tak neurobí, pohrozil mu zmenou Ústavy. To však nebude vôbec jednoduché. Presnejšie, vzhľadom na parlamentné počty to jednoduché bude, ale nebude to jednoduché na Ústavnom súde. Zatiaľ sa prezident nezľakol a P. Magyara za premiéra nevymenoval, ale ho iba poveril rokovaniami o zostavení novej vlády.
Inými slovami, to, že po voľbách bude v Maďarsku už všetko eňo-ňuňo – systémom keď nie zajtra alebo o týždeň tak o mesiac, dva či tri, ale isto-iste do roka a do dňa, nehrozí. Nebude. Z viacerých dôvodov. Bez ohľadu na poradie možno uviesť hlavné tri – všetky štátne inštitúcie sú prerastené nominantami V. Orbána. Dohliadať na také množstvo poslancov zvolených na štyri roky, ktorých samotný P. Magyar detailne nepozná, bude mimoriadne ťažké. A hoci V. Orbán naozaj voľby vzhľadom na počty poslancov drvivo prehral, stále má podporu viac ako dva milióny voličov. Na P. Magyara tak stráca necelý milión hlasov. Dodávať, že V. Orbán je majster politických intríg, už ani netreba. Nástrah je veľa, čo ale automaticky neznamená, že ich nový premiér nevyrieši. Len to bude mať o čosi ťažšie ako o nich iba hovoriť.
Pre P. Magyara tak vládnutie nebude žiadnou – ľudovo povedané –prechádzkou v ružovej záhrade. Navyše, nie je žiadny liberálnym, zeleným či progresívnym politikom, ale tomuto remeslu a politickým hodnotám sa vyučil práve v strane V. Orbána.
Nič z uvedeného nie je žiadne tajomstvo. Možno si ľahko všimnúť, že voliči P. Magyara sa až tak neradovali z jeho víťazstva, ako z toho, že voľby prehral V. Orbán. Je v tom rozdiel. Vztiahnuté na Slovensko – súčasná situácia v Maďarsku pripomína viac situáciu na Slovensku po voľbách v roku 2020 ako po voľbách v roku 1998. Teda vládu I. Matoviča, nie M. Dzurindu. O tom, že bol medzi nimi rozdiel, už pochybuje iba málokto.
