Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Sulík ukončil svoje členstvo v SaS a zároveň avizoval, že v ďalších parlamentných voľbách chce kandidovať spolu s poslankyňou Národnej rady SR Janou Bittó Cigánikovou (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 4. mája (Teraz.sk) – Avizovaný návrat Richarda Sulíka do politiky na jeseň tohto roka môže byť úspešný, ak sa rozhodne kandidovať do parlamentných volieb na listine existujúcej politickej strany. Na založenie a rozbehnutie nového politického subjektu však už rok pred voľbami nebude dosť času. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Bývalý líder opozičnej SaS Richard Sulík ukončil svoje členstvo v strane a zároveň avizoval, že v ďalších parlamentných voľbách chce kandidovať spolu s poslankyňou Národnej rady SR Janou Bittó Cigánikovou. Na stole je podľa neho viacero možností, vrátane spolupráce so stranou Sme rodina. „Nie je však jediná. Žiadne rozhodnutie nepadlo. Pre ktorú možnosť sa nakoniec rozhodneme, oznámime na jeseň,“ vyhlásil Sulík 29. apríla.
Podľa Hrabka je jesenný termín ešte schodný preto, že Sulík aj Bittó Cigániková sú verejnosti dostatočne známi a nemusia masívne promovať svoje osoby. „Ak by sa zakladala nová strana, tak je rok, rok a pol pred voľbami už krátky čas. Ale ak sa rozhodnú ísť na kandidátnej listine inej strany, čo pán Sulík nevylúčil, tak na to ten rok stačí,“ odhadol Hrabko.
Pozrite si rozhovor s J. Hrabkom v TASR TV:
Ak by sa Sulík vrátil do politiky, podľa Hrabka môže na seba naviazať časť voličov SaS. V tejto chvíli je podľa neho ťažké odhadnúť, ako veľa voličov to bude. Kľúčovými politickými tvárami SaS sú však dnes podľa Hrabka popri predsedovi Branislavovi Gröhlingovi najmä noví ľudia, ktorí k liberálom prešli z iných strán, z KDH, OĽaNO a hnutia Za ľudí. „Dnes sú tými hlavnými tvárami pani Kolíková, Holečková, Hlina, Krúpa, Marcinková,“ konštatoval Hrabko, podľa ktorého to prinieslo aj novú líniu politiky SaS.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu (29.4.) v Štrasburgu hlasovali o rozpočtovom absolutóriu - o tom, ako inštitúcie EÚ spravovali rozpočet EÚ v roku 2024. Europoslanci zahlasovali za absolutórium a v bode 109 aj za odporúčanie, aby Európska komisia začala právne konanie, ktoré by mohlo viesť k zmrazeniu eurofondov Slovensku. Európska komisia (EK) uznesenie europarlamentu zoberie na vedomie ako politický signál, nemusí sa ním však doslovne riadiť.
Vypočujte si rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU:
„Máme rok a pol pred parlamentnými voľbami a záleží iba na Európskej únii, či tento mechanizmus použije alebo nepoužije,“ reagoval Hrabko. „Okrem technického to má aj výrazný politický rozmer,“ upozornil Hrabko, ktorý zmrazenie eurofondov v predvolebnom roku pokladá za jednu z možností.
Technický rozmer výhrad EÚ je však podľa neho riešiteľný. „Čo chce Európska únia? Ak chce po vláde Slovenska, aby zriadila opäť NAKU a špeciálnu prokuratúru, tak to pre súčasnú vládu nie je vôbec žiadny problém,“ povedal Hrabko, podľa ktorého vláda môže inštitúcie založiť znovu, ale už v inom personálnom zložení.
Najvyšší súd SR potvrdil strelcovi Jurajovi Cintulovi 21-ročný trest väzenia za atentát na predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD). Vinný je zo spáchania teroristického útoku. Podľa Hrabka v tomto prípade nebolo otázkou to, kto je vinný, ale aká bude právna kvalifikácia skutku. „Rozhodli o tom tí, ktorí o tom právomoc rozhodovať majú, teda súdy dvakrát, pretože bolo aj odvolacie konanie. A rozhodli tak, ako rozhodli. Nemusí sa to niekomu páčiť, ale jednoducho to musí akceptovať,“ povedal Hrabko.
Bývalý líder opozičnej SaS Richard Sulík ukončil svoje členstvo v strane a zároveň avizoval, že v ďalších parlamentných voľbách chce kandidovať spolu s poslankyňou Národnej rady SR Janou Bittó Cigánikovou. Na stole je podľa neho viacero možností, vrátane spolupráce so stranou Sme rodina. „Nie je však jediná. Žiadne rozhodnutie nepadlo. Pre ktorú možnosť sa nakoniec rozhodneme, oznámime na jeseň,“ vyhlásil Sulík 29. apríla.
Podľa Hrabka je jesenný termín ešte schodný preto, že Sulík aj Bittó Cigániková sú verejnosti dostatočne známi a nemusia masívne promovať svoje osoby. „Ak by sa zakladala nová strana, tak je rok, rok a pol pred voľbami už krátky čas. Ale ak sa rozhodnú ísť na kandidátnej listine inej strany, čo pán Sulík nevylúčil, tak na to ten rok stačí,“ odhadol Hrabko.
Pozrite si rozhovor s J. Hrabkom v TASR TV:
Ak by sa Sulík vrátil do politiky, podľa Hrabka môže na seba naviazať časť voličov SaS. V tejto chvíli je podľa neho ťažké odhadnúť, ako veľa voličov to bude. Kľúčovými politickými tvárami SaS sú však dnes podľa Hrabka popri predsedovi Branislavovi Gröhlingovi najmä noví ľudia, ktorí k liberálom prešli z iných strán, z KDH, OĽaNO a hnutia Za ľudí. „Dnes sú tými hlavnými tvárami pani Kolíková, Holečková, Hlina, Krúpa, Marcinková,“ konštatoval Hrabko, podľa ktorého to prinieslo aj novú líniu politiky SaS.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu (29.4.) v Štrasburgu hlasovali o rozpočtovom absolutóriu - o tom, ako inštitúcie EÚ spravovali rozpočet EÚ v roku 2024. Europoslanci zahlasovali za absolutórium a v bode 109 aj za odporúčanie, aby Európska komisia začala právne konanie, ktoré by mohlo viesť k zmrazeniu eurofondov Slovensku. Európska komisia (EK) uznesenie europarlamentu zoberie na vedomie ako politický signál, nemusí sa ním však doslovne riadiť.
Vypočujte si rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU:
„Máme rok a pol pred parlamentnými voľbami a záleží iba na Európskej únii, či tento mechanizmus použije alebo nepoužije,“ reagoval Hrabko. „Okrem technického to má aj výrazný politický rozmer,“ upozornil Hrabko, ktorý zmrazenie eurofondov v predvolebnom roku pokladá za jednu z možností.
Technický rozmer výhrad EÚ je však podľa neho riešiteľný. „Čo chce Európska únia? Ak chce po vláde Slovenska, aby zriadila opäť NAKU a špeciálnu prokuratúru, tak to pre súčasnú vládu nie je vôbec žiadny problém,“ povedal Hrabko, podľa ktorého vláda môže inštitúcie založiť znovu, ale už v inom personálnom zložení.
Najvyšší súd SR potvrdil strelcovi Jurajovi Cintulovi 21-ročný trest väzenia za atentát na predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD). Vinný je zo spáchania teroristického útoku. Podľa Hrabka v tomto prípade nebolo otázkou to, kto je vinný, ale aká bude právna kvalifikácia skutku. „Rozhodli o tom tí, ktorí o tom právomoc rozhodovať majú, teda súdy dvakrát, pretože bolo aj odvolacie konanie. A rozhodli tak, ako rozhodli. Nemusí sa to niekomu páčiť, ale jednoducho to musí akceptovať,“ povedal Hrabko.
