„Keď chceš v Moskve prežiť, riaď sa čímkoľvek, len nie zdravým rozumom a logikou," radili mne, v tom čase moskovskému „zelenáčovi" skúsení harcovníci, ktorí v tomto megapolise už čo-to preskákali.

Bolo to v lete roku 1990. Vtedy som ako zahraničný rozhlasový spravodajca prvý raz odchádzal s rodinou do Moskvy. Odvtedy som nielen v metropole Ruska prežil pracovne takmer 10 rokov, krajinu precestoval krížom-krážom, a často si spomeniem na tieto slová. Aj teraz pred voľbami do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu.

Z jedného „oficiálneho“ hlasovacieho dňa sú tri
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v júni výnos, ktorým boli voľby do Štátnej dumy, vypísané na 20. september. Z jedného dňa sú ale tri, totiž jeden „oficiálny“ hlasovací deň sa „natiahne“ až na tri, pretože voľby sa začínajú už zajtra - v piatok 18. septembra.

Prvé voľby od začiatku vojny na Ukrajine
Ide o prvé voľby, ktoré sa konajú od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a prvýkrát budú aj na nových okupovaných územiach Ukrajiny. Samozrejme, že to vtlačí hlasovaniu pečať napríklad aj tým, že ruské volebné úrady zaregistrovali do federálnych, regionálnych a miestnych volieb takmer 1600 veteránov vojny na Ukrajine, z nich kandiduje do Štátnej dumy 186. Celkove viac ako 110 miliónov Rusov, ktorí majú právo voliť, bude rozhodovať o takmer 21.000 poslaneckých kreslách a volených postoch, vrátane 11 gubernátorov.   

Strana Jabloko mimo hry
Na voľbách do 450-člennej dolnej komory parlamentu sa zúčastňuje desať strán. Na hlasovacom lístku ich bolo pôvodne 11 so zaregistrovanými federálnymi kandidátnymi listinami. Mimoparlamentnú opozičnú stranu Jabloko, ktorá ako jediná išla do volieb s protivojnovým heslom, vyžrebovali na druhom mieste.

Ústredná volebná komisia ju však napokon z volieb do Štátnej dumy na základe súdneho rozhodnutia minulý mesiac vylúčila. Stalo sa tak na podnet prokremeľskej strany Vlasť (Rodina). Pozorovatelia spájajú vylúčenie strany Jabloko z volieb s obavami z nárastu jej podpory, čo sa dialo od momentu jej registrácie. Strana totiž mala reálnu šancu prekročiť päťpercentnú hranicu a prvý raz po takmer štvrťstoročí sa opäť dostať do Štátnej dumy. Naposledy v nej mala zastúpenie v roku 2003.

Prenasledovanie politických súperov
Nielen stranu Jabloko stihol podobný osud. Mnohé opozičné hlasy, kritizujúce Kremeľ sa nachádzajú buď vo väzení, alebo sú v exile, takže férová politická súťaž je len ilúziou. Podľa Ruského volebného monitoru (Russian Election Monitor) - nezávislej organizácie, ktorá analyzuje priebeh ruských volieb - štátne orgány znemožnili do tohto leta rôznymi spôsobmi zúčastniť sa na voľbách 32 zástupcom strán, 58 politikov dostalo pokutu, 13 čelilo trestnému stíhaniu a desiati boli označení za „zahraničných agentov“. Mimochodom aj táto organizácia so sídlom v Berlíne bola vyhlásená v Rusku za „nežiadúcu“.

Výsledky hlasovania sú dávno zrejmé
Vari nikto v Rusku i za jeho hranicami nepochybuje o tom, že o výsledku hlasovania, ktoré má ukázať, že ľudia stoja za prezidentom Putinom, niet pochýb a väčšinu získa kremeľská strana Jednotné Rusko. Aj na základe výsledkov prieskumu Všeruského centra na prieskum verejnej mienky (VCIOM), ktorý sa uskutočnil týždeň pred voľbami, 76 % Rusov tvrdí, že vyhrá táto vládna strana, proti ktorej nestojí v podstate nijaká skutočná opozícia a aj preto označujú kritici hlasovanie za „imitáciu volieb“.

Volebný cieľ prezidentskej strany je daný
Podľa zdrojov poprednej ruskej mediálnej spoločnosti RBK, prezidentská administratíva stanovila pre regióny nasledovné volebné ciele: celková účasť približne 50 % a zisk strany Jednotné Rusko 55 %. Tieto „direktívy“ sú v duchu predvolebných prieskumov. Vládnej strane predpovedajú od 47 % do 53 % a druhým komunistom (KSRF) 13 % až 17 %.

Pripomeňme si výsledky predchádzajúcich volieb do Štátnej dumy, ktoré sa konali v septembri 2021. Strana Jednotné Rusko v nich získala 49,82 %, za ňou s veľkým odstupom nasledovali komunisti s 18,93 % a na treťom mieste skončila strana Spravodlivé Rusko - Za pravdu, ktorej dali voliči 7,46 % .

Moskva tvrdí, že Západ sa snaží voľby diskreditovať
Európania majú v úmysle destabilizovať ruské parlamentné voľby a odmietnuť uznať ich výsledky, zaznieva unisono z Moskvy. Podľa ruskej Služby zahraničnej rozviedky Európska únia a popredné európske štáty „si stanovili dvojaký cieľ - narušiť riadny priebeh volieb a spochybniť výsledky hlasovania.“

Súčasťou tejto „destabilizačnej kampane“ majú byť aj tvrdenia o údajne bezprostrednej mobilizácii v Rusku. Prezident Putin ich niekoľkokrát v uplynulých dňoch i týždňoch vyvrátil, pričom poukázal na to, že je to „informačný útok protivníka pred voľbami do Štátnej dumy, o pokus ovplyvniť ich výsledky“.

Hovorca Kremľa kritikom nadchádzajúcich volieb v Rusku odkazuje: „V skutočnosti je pre nás druhoradé, či Európania výsledky volieb v Rusku uznajú, alebo nie. Máme vlastný politický systém a vlastný politický proces,“ vyhlásil Dmitrij Peskov.

Nedá mi v tejto súvislosti nedodať môj obľúbený citát patriarchu svetovej politiky Henryho Kissingera, ktorý povedal, že „na to, aby ste pochopili Putina, musíte čítať Dostojevského a nie Mein Kampf“.