< sekcia Publicistika

J. ŠMIHULA KOMENTUJE RUSKÉ VOĽBY: Priveľký tieň pochybností

Foto: Teraz.sk

Po voľbách do ruskej Štátnej dumy

Voľby do Štátnej dumy (dolnej komory ruského parlamentu) sa skončili jasným víťazstvom prokremeľskej strany Jednotné Rusko a prezidenta Vladimira Putina. Iný výsledok vari ani nikto neočakával. Avšak tieň, ktorý vrhli na výsledky hlasovania početné obvinenia z volebných podvodov, manipulácií, či nahlásených prípadov o porušení volebného zákona je príliš veľký.

Po prvýkrát sa konali parlamentné voľby v Rusku počas troch dní (17. - 19. septembra 2021). Podľa kritikov aj tento trojdňový hlasovací maratón mal pomôcť vládnej strane Jednotné Rusko, ktorá išla do tohtoročných volieb v slabšej kondícii, ako tomu bolo v minulosti. Jej popularita sa značne znížila najmä v roku 2018 po prijatí veľmi nepopulárnej dôchodkovej reformy, ktorá zahŕňala aj postupné zvyšovanie odchodu do dôchodku. Navyše, mnoho Rusov je nespokojných so znižujúcimi sa mzdami a zvyšujúcimi sa cenami, takže popularita vládnej strany Jednotné Rusko sa v nie tak dávnej minulosti prepadla až pod 30 percent.

Práve preto pútali voľby na seba už niekoľko mesiacov pred samotným hlasovaním veľkú pozornosť nielen doma, ale tiež v zahraničí. Nemenej dôležitým faktorom sa stal tvrdý postup Kremľa voči takzvanej nesystémovej opozícii, ktorá bola z volieb prakticky vylúčená.

Ruské úrady totiž znemožnili rôznymi reštrikciami účasť mnohým opozičným kandidátom, pričom líder ruskej opozície Alexej Navaľnyj je od januára tohto roku vo väzení. Ten sa tesne pred voľbami snažil tzv. „chytrým hlasovaním“ oslabiť a znevýhodniť kandidátov Kremľa, keď vyzval ruských voličov, aby podporili kandidátov komunistickej strany, ľavice aj nacionalistov.

Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií (Roskomnadzor) na tento krok reagovala a zablokovala desiatky webových stránok prepojených s Navaľným, vrátane jeho webovej stránky venovanej tomuto taktickému hlasovaniu.

Predsedníčka Ústrednej volebnej komisie Ruskej federácie Ella Pamfilovová už pred voľbami povedala, že „túžba zdiskreditovať terajšie voľby, zmariť ich, je taká veľká, ako nikdy pred tým.“ Toto vyhlásenie potvrdila aj počas samotného hlasovania, keď uviedla, že portál federálnej platformy využívanej na dištančné elektronické hlasovanie sa stal terčom masívnych hekerských útokov - najmä zo Spojených štátov, Nemecka, Číny, Ukrajiny, ale aj z Ruska.

Avšak, hoci sa ruské úrady snažia prezentovať hlasovanie do Štátnej dumy ako transparentné, faktom je, že prvýkrát v novodobej histórii Ruska sa na ňom nezúčastnili pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Na voľby ale prišli pozorovatelia misie Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), ktorú tvorili predstavitelia siedmich štátov - bývalých republík Sovietskeho zväzu. Ich zástupca Iľchom Nematov v pondelok vyhlásil, že „voľby sa konali v súlade s ruskými zákonmi a demokraticky, boli bez vážnych porušení, otvorené a konkurenčné.“

S týmto konštatovaním rozhodne nesúhlasí opozícia, ktorá nepovažuje voľby ani za slobodné, ani za čestné, ani za spravodlivé. Komunisti vyšli už v prvý deň po voľbách - v pondelok večer - do moskovských ulíc, aby požadovali zrušenie zmanipulovaného elektronického hlasovania v hlavnom meste. Rovnako aj ľudia okolo väzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného podrobili hlasovanie tvrdej kritike, keď obvinili Jednotné Rusko z volebného podvodu, pričom spomínajú parlamentné voľby spred desiatich rokov. Dokonca Navaľného spolupracovník Leonid Volkov sa domnieva, že „tieto voľby sú oveľa špinavšie, ako tie v roku 2011.“

Pripomeňme, že oficiálne výsledky týchto volieb do Štátnej dumy, konali sa 4. decembra 2011, vyvolali vlnu kritiky mnohých expertov i nezávislých pozorovateľov, ktorí ich označili za nelegitímne.

Už pred voľbami bolo zrejmé, že zásadné zmeny po ich skončení očakávať nemožno. Tak sa aj stalo! Vlastne až na to, že prvýkrát sa do dolnej komory ruského parlamentu dostali na základe predbežných výsledkov (konečné výsledky majú byť oficiálne oznámené v piatok 24. septembra) aj Noví ľudia zo strany podnikateľa Alexeja Nečajeva, ktorí tesne prekročili potrebnú päťpercentnú hranicu.

Štátnej dume bude naďalej dominovať prokremeľské Jednotné Rusko so ziskom takmer 50 percent hlasov voličov. V parlamente by na základe predbežných výsledkov mali zasadnúť tiež komunisti (18,94%), nacionalisti z Liberálnodemokratickej strany (7,51%) a kandidáti strany Spravodlivé Rusko-Patrioti-Za pravdu (7,47%). Avšak všetky tieto tri politické subjekty sa spolu s Novými ľuďmi považujú za takzvanú systémovú opozíciu, ktorú Kremeľ toleruje.