< sekcia Publicistika

J. ŠMIHULA KOMENTUJE SUMMIT BIDEN-PUTIN: Ľady sa neroztopili

Foto: Teraz.sk

Po summite USA-Rusko v Ženeve.

Joe Biden bol po Billovi Clintovi, Georgeovi W. Bushovi, Barackovi Obamovi a Donaldovi Trumpovi v poradí piatym americkým prezidentom, s ktorým sa zišiel v stredu (16. júna) Vladimir Putin. S terajšou hlavou Bieleho domu sa stretol presne po desiatich rokoch - v roku 2011 diskutovali spolu v Moskve, ale to bol Vladimir Putin premiérom a Joe Biden viceprezidentom.

Po desaťročí sa zišli vo vile La Grange na brehu Ženevského jazera, teda na tom mieste, kde sa v roku 1985 stretol nový sovietsky líder Michail Gorbačov s americkým prezidentom Ronaldom Reaganom. Táto pamätná schôdzka, po ktorej otec prestavby vyslovil znamenitú frázu o „novom politickom myslení“, položila základy začiatku procesu znižovania medzinárodného napätia.

Terajšia vrcholná schôdzka sa konala na pozadí bezprecedentného vyostrenia vzťahov medzi obidvoma krajinami, keď USA obviňujú Rusko zo zasahovania do predvolebnej kampane a z kybernetických útokov, a dokonca Joe Biden súhlasne prikývol na otázku novinára, či si myslí, že Vladimir Putin je „zabijak“.

Táto atmosféra sa premietla aj do rokovaní, ktoré sa začali krátkym podaním rúk a chladnými, „povinnými“ diplomatickými úsmevmi do kamier desiatok televíznych štábov i stoviek fotoreportérov. Tiež samotné rozhovory netrvali tak dlho ako sa očakávalo – namiesto štyroch až piatich hodín, necelé štyri - presne tri hodiny 21 minút, po ktorých nasledovali oddelené tlačové konferencie obidvoch lídrov.

Nemálo bolo takých, ktorí dokonca pred summitom tvrdili - a aj po summite tvrdia, že Joe Biden sa nemal prakticky hneď po svojom nástupe do úradu s Vladimirom Putinom vôbec stretnúť a určitý čas ešte počkať. Odpovedal im americký prezident, ktorý na tlačovej konferencii po skončení vrcholnej schôdzky vyhlásil: „Nie je nič lepšie ako stretnúť sa tvárou v tvár a porozprávať sa. Našťastie s prezidentom Putinom som mal túto možnosť. Samozrejme, že sa vyskytli otázky, pri ktorých sa naše názory rozchádzali, ale tieto názory sme vyslovili v pokojnej atmosfére. Pokúsil som sa objasniť Putinovi prečo robím to, čo robím. Snažil som sa mu tlmočiť, že ja nie som proti Rusku, ale som za Ameriku.“

To isté možno povedať o Vladimirovi Putinovi, ktorý presadzuje a obhajuje záujmy Ruska. Rozhovor so svojim americkým kolegom označil za „priamy a otvorený“, pričom poznamenal, že „na oblohe vzájomného porozumenia sa objavili prvé hviezdy“.

Jediným hmatateľným výsledkom summitu je normalizácia diplomatických vzťahov medzi obidvoma krajinami a návrat veľvyslancov na miesta svojich vyslaní - teda Anatolija Antonova do Washingtonu a Johna Sullivana do Moskvy.

„Je to začiatok návratu k diplomatickej normálnosti, očakávať viac od tohto stretnutia sa nedalo,“ komentoval výsledky vrcholnej schôdzky pre denník Augsburger Allgemeinen zahraničnopolitický expert nemeckých kresťanských demokratov a predseda zahraničného výboru v Bundestagu Norbert Röttgen.

„Dohodli sa, že sa budú dohovárať,“ konštatovali po summite Biden-Putin ruskí politológovia. Jevgenij Minčenko pre denník Komsomoľskaja pravda s dávkou skepsy podotkol: „Čo bude ďalej uvidíme. Nie som optimista, ale o niečo znížili stupeň konfrontácie.“

Šéf Bieleho domu dal Vladimirovi Putinovi zoznam 16 subjektov kritickej infraštruktúry Spojených štátov, ktoré by sa nemali stať terčom kybernetických či iných útokov. Joe Biden ale súčasne s opatrným optimizmom dodal: „Či sme sa na niečom dohodli alebo nedohodli, to bude známe o pol roka.“ Veľavravné a výstižné.

Je zrejmé, že mnohé sporné body ako napríklad postoj k Ukrajine, dodržiavanie ľudských práv v Rusku alebo vzťah k väznenému opozičnému vodcovi Alexejevovi Navaľnému budú aj naďalej pretrvávať.

A tak možno po rusko-americkom summite konštatovať, že hoci panovalo v Ženeve počas vrcholnej schôdzky horúce letné počasie, ľady vzájomných vzťahov sa neroztopili. Napriek tomu je ale dobré, že sa lídri obidvoch štátov stretli a pokúsili sa zabrániť, aby oheň nevraživosti úplne nepohltil značne napäté vzťahy medzi obidvoma krajinami, pretože takýto stav neprospieva nikomu - nielen Spojeným štátom a Rusku.