FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Nemeckí voliči v predčasných parlamentných voľbách rozhodli o tom, že opozičným lídrom Merzom vedená CDU/CSU získala najviac hlasov.
Autor Ján Šmihula
„Predovšetkým veľmi pekne ďakujem za kompliment, ale medzi mnou a úradom spolkového kancelára je ešte stále takmer 60 miliónov voličov,“ týmito slovami reagoval kandidát na úrad spolkového kancelára Friedrich Merz, keď ho moderátorka jednej z panelových diskusií na nedávnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii predstavila už ako spolkového kancelára.
Teraz už vieme, že nemeckí voliči včera v predčasných parlamentných voľbách rozhodli o tom, že práve opozičným lídrom Merzom vedená CDU/CSU získala najviac hlasov. Čiže, kresťanský demokrat, 69-ročný Friedrich Merz bude ten, komu pripadne mandát zostavovať novú vládu.
Podľa očakávania, hoci nie s naplnením cieľa nad 30 %, vo voľbách do Spolkového snemu (Bundestagu) suverénne zvíťazila Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU), ktorá spolu so sesterskou, bavorskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) získala 28,52 % hlasov voličov. S 20,80 % si na druhom mieste výrazne polepšila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), keď zaznamenala viac ako 10-percentný nárast. Naopak, sociálni demokrati kancelára Olafa Scholza zaknihovali so ziskom 16,41 % najhorší výsledok od roku 1949 a prvýkrát v histórii volieb do Bundestagu spadli pod hranicu 20 %. Kancelárovi Scholzovi nezostávalo nič iné, ako už približne hodinu po zatvorení volebných miestností priznať „trpký výsledok“ a zablahoželať Únii k víťazstvu.
Stranám bývalej tzv. semaforovej koalície vystavili voliči skutočne značne nelichotivé vysvedčenie. Straty utrpeli tiež Zelení (Die Grünen), ktorým dali 11,61 % hlasov, ale najmä liberáli z FDP. So ziskom 4,33 % zostali druhýkrát v povojnových dejinách Nemecka pred bránami Spolkového snemu.
Do parlamentu sa naopak dostala posilnená Ľavica (Die Linke) s 8,77 %. Hlavu v smútku však musí mať novovytvorená Aliancia Sahry Wagenknechtovej (Bündnis Sahra Wagenknecht, BSW), ktorá sa odtrhla od Ľavice a až do poslednej chvíle útočila na päť percentnú hranicu. Napokon za ňou zaostala len o tri stotiny percenta (4,97 %), chýbalo jej niečo viac ako 13.000 hlasov. I preto možno konštatovať, že sumarizovanie včerajšieho hlasovania, najmä pokiaľ išlo o menšie strany, pripomínalo rovnicu s mnohými neznámymi.
Od roku 1949 viedlo Nemecko deväť spolkových kancelárov, ktorí však vzišli iba z dvoch strán. Kresťanskí demokrati mali piatich (Konrad Adenauer, Ludwig Erhard , Kurt G. Kiesinger, Helmut Kohl a Angela Merkelová) a sociálni demokrati štyroch (Willy Brandt , Helmut Schmidt, Gerhard Schröder a Olaf Scholz). Najdlhšie, 5870 dní, vládol Helmut Kohl, len o desať dní menej viedla spolkový kabinet Angela Merkelová.
Práve Angela Merkelová zasadla do kresla spolkovej kancelárky taktiež po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali v septembri 2005 a vytvorením prvého kabinetu z CDU/CSU a SPD, teda tzv. veľkej koalície, začala svoju 16-ročnú éru vládnutia.
Aj teraz sa často spomínala táto alternatíva a na základe volebných výsledkov sa táto možnosť javí ako najpravdepodobnejšia. Jedno bolo jasné už pred vyhlásením výsledkov - všetky strany zastúpené v Bundestagu odmietli povolebnú spoluprácu s AfD. Friedrich Merz včera večer vo verejnoprávnej televízii ZDF uprednostňoval pred trojkoalíciou - dvojkoalíciu, keď povedal, že v novej novej vláde „bude určite SPD“. Vtedy ešte nevedel, či sa do parlamentu dostane Aliancia Sahry Wagenknechtovej, ktorá by mohla ešte kartami zamiešať. Nestalo sa tak a z kola von je aj FDP.
Povolebná matematika vraví, že CDU/CSU bude mať v 630-člennom Spolkovom sneme spolu s SPD 328 kresiel, čo je o 12 viac ako potrebná väčšina 316 miest. Friedrich Merz to ale nebude mať jednoduché, pretože sporných otázok a programových rozdielov je medzi stranami viac ako dosť. Navyše, predvolebná kampaň zanechala rany, ktoré je potrebné sceliť - kompromisy budú nevyhnutné. Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung v tejto súvislosti pripomenul, že „Únia a SPD sú v poslednej bitke odsúdené na úspech.“ A i keď politológovia poukazujú na to, že „koalícia CDU/CSU a SPD nie je manželstvom z lásky“, nič to nemení na skutočnosti, že v minulosti neraz spolu vládli. Naposledy viedla veľkú koalíciu v rokoch 2013 až 2021 Angela Merkelová.
Teraz už vieme, že nemeckí voliči včera v predčasných parlamentných voľbách rozhodli o tom, že práve opozičným lídrom Merzom vedená CDU/CSU získala najviac hlasov. Čiže, kresťanský demokrat, 69-ročný Friedrich Merz bude ten, komu pripadne mandát zostavovať novú vládu.
Podľa očakávania, hoci nie s naplnením cieľa nad 30 %, vo voľbách do Spolkového snemu (Bundestagu) suverénne zvíťazila Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU), ktorá spolu so sesterskou, bavorskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) získala 28,52 % hlasov voličov. S 20,80 % si na druhom mieste výrazne polepšila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), keď zaznamenala viac ako 10-percentný nárast. Naopak, sociálni demokrati kancelára Olafa Scholza zaknihovali so ziskom 16,41 % najhorší výsledok od roku 1949 a prvýkrát v histórii volieb do Bundestagu spadli pod hranicu 20 %. Kancelárovi Scholzovi nezostávalo nič iné, ako už približne hodinu po zatvorení volebných miestností priznať „trpký výsledok“ a zablahoželať Únii k víťazstvu.
Stranám bývalej tzv. semaforovej koalície vystavili voliči skutočne značne nelichotivé vysvedčenie. Straty utrpeli tiež Zelení (Die Grünen), ktorým dali 11,61 % hlasov, ale najmä liberáli z FDP. So ziskom 4,33 % zostali druhýkrát v povojnových dejinách Nemecka pred bránami Spolkového snemu.
Do parlamentu sa naopak dostala posilnená Ľavica (Die Linke) s 8,77 %. Hlavu v smútku však musí mať novovytvorená Aliancia Sahry Wagenknechtovej (Bündnis Sahra Wagenknecht, BSW), ktorá sa odtrhla od Ľavice a až do poslednej chvíle útočila na päť percentnú hranicu. Napokon za ňou zaostala len o tri stotiny percenta (4,97 %), chýbalo jej niečo viac ako 13.000 hlasov. I preto možno konštatovať, že sumarizovanie včerajšieho hlasovania, najmä pokiaľ išlo o menšie strany, pripomínalo rovnicu s mnohými neznámymi.
Od roku 1949 viedlo Nemecko deväť spolkových kancelárov, ktorí však vzišli iba z dvoch strán. Kresťanskí demokrati mali piatich (Konrad Adenauer, Ludwig Erhard , Kurt G. Kiesinger, Helmut Kohl a Angela Merkelová) a sociálni demokrati štyroch (Willy Brandt , Helmut Schmidt, Gerhard Schröder a Olaf Scholz). Najdlhšie, 5870 dní, vládol Helmut Kohl, len o desať dní menej viedla spolkový kabinet Angela Merkelová.
Práve Angela Merkelová zasadla do kresla spolkovej kancelárky taktiež po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali v septembri 2005 a vytvorením prvého kabinetu z CDU/CSU a SPD, teda tzv. veľkej koalície, začala svoju 16-ročnú éru vládnutia.
Aj teraz sa často spomínala táto alternatíva a na základe volebných výsledkov sa táto možnosť javí ako najpravdepodobnejšia. Jedno bolo jasné už pred vyhlásením výsledkov - všetky strany zastúpené v Bundestagu odmietli povolebnú spoluprácu s AfD. Friedrich Merz včera večer vo verejnoprávnej televízii ZDF uprednostňoval pred trojkoalíciou - dvojkoalíciu, keď povedal, že v novej novej vláde „bude určite SPD“. Vtedy ešte nevedel, či sa do parlamentu dostane Aliancia Sahry Wagenknechtovej, ktorá by mohla ešte kartami zamiešať. Nestalo sa tak a z kola von je aj FDP.
Povolebná matematika vraví, že CDU/CSU bude mať v 630-člennom Spolkovom sneme spolu s SPD 328 kresiel, čo je o 12 viac ako potrebná väčšina 316 miest. Friedrich Merz to ale nebude mať jednoduché, pretože sporných otázok a programových rozdielov je medzi stranami viac ako dosť. Navyše, predvolebná kampaň zanechala rany, ktoré je potrebné sceliť - kompromisy budú nevyhnutné. Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung v tejto súvislosti pripomenul, že „Únia a SPD sú v poslednej bitke odsúdené na úspech.“ A i keď politológovia poukazujú na to, že „koalícia CDU/CSU a SPD nie je manželstvom z lásky“, nič to nemení na skutočnosti, že v minulosti neraz spolu vládli. Naposledy viedla veľkú koalíciu v rokoch 2013 až 2021 Angela Merkelová.
