FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Niektorí aktéri z rokov prijímania deklarácie zvrchovanosti dnes možno aj trochu smutní z toho, že sa pesimistické prognózy nenaplnili, povedal poslanec D.Jarjabek (Smer-SD). (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 11. júla (Teraz.sk) – Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky zo 17. júla 1992 rozbehla sled udalostí, ktoré nezvratne viedli k rozpadu Československa. Podľa viacerých vtedajších českých, ale aj slovenských finančných expertov však mal príbeh samostatného Slovenska šancu trvať maximálne štyri roky. V TASR TV to povedal poslanec Národnej rady (NR) SR Dušan Jarjabek (Smer-SD).
Dodal, že udalosti súvisiace s deklaráciou zvrchovanosti si budeme pripomínať už 12. júla oslavami v Starej Bystrici. „Oslavy prenáša STVR, budú spojené s malým kultúrnym programom. Bude to apel na slovenskosť, na to, čo všetko tento sviatok znamená,“ uviedol Jarjabek. „Stará Bystrica má vynikajúceho starostu, Jána Podmanického, ktorý tam organizuje tieto oslavy už niekoľko rokov po sebe,“ konštatoval poslanec.
Pozrite si rozhovor s D. Jarjabkom v TASR TV:
Podľa Jarjabka sú niektorí aktéri z rokov prijímania deklarácie zvrchovanosti dnes možno aj trochu smutní z toho, že sa pesimistické prognózy o maximálne štyroch rokoch existencie samostatného Slovenska nenaplnili. „Dodnes nie všetci akceptujú tieto sviatky, nie všetci akceptujú vlastnú republiku, hoci z nej berú výhody v parlamente,“ tvrdí Jarjabek.
Vypočujte si rozhovor s D. Jarjabkom vo forme PODCASTU:
Pred viac ako tridsiatimi rokmi bol podľa neho politický boj za zvrchovanosť dramatický, keďže prebiehal ešte na platforme spoločného federálneho štátu a v tom čase nikto nevedel, ako sa situácia definitívne vyvinie. „Na Donovaloch bol kongres slovenskej inteligencie, kde som sa zúčastnil aj v rámci prípravného výboru, ktorý deklaratívne žiadal vlastnú armádu, vlastnú menu... To boli vtedy prelomové veci,“ spomína.
Slovenská národná rada prijala 17. júla 1992 deklaráciu o zvrchovanosti, o pár dní neskôr odstúpil z funkcie federálny prezident Václav Havel, 1. septembra 1992 bola prijatá slovenská ústava a od roku 1993 existuje Slovenská republika ako samostatný štát.
Jarjabek komentoval aj oslavy výročia príchodu Cyrila a Metoda na Slovensko, ktoré boli podľa neho tento rok pompéznejšie, ako by si on osobne predstavoval. Pripomínanie si výročia príchodu vierozvestcov je však podľa neho súčasťou naratívu, na ktorom má slovenský národ postavenú svoju identitu. „Mysliteľ, filozof, herec, dramaturg, scenárista, spisovateľ, ktorý sa volal Ján Werich, povedal jednu vetu, podľa ktorej každý musí byť odniekadiaľ. Prečo sa všetci pozeráme, ako žili naši rodičia, prastarí rodičia, odkiaľ pochádzame? Kde boli naše osobné korene?,“ pýta sa Jarjabek.
Kritika opozície na margo osláv ho neprekvapila, podľa Jarjabka sú slovenské opozičné strany kritické a priori. „Keby sa opozícia pridala, mala by pocit, že stratila pomyseľnú kytičku. Spoločnosť je rozdelená nie iba na Slovensku, ale aj v Európe a vo svete,“ tvrdí Jarjabek.
Dodal, že udalosti súvisiace s deklaráciou zvrchovanosti si budeme pripomínať už 12. júla oslavami v Starej Bystrici. „Oslavy prenáša STVR, budú spojené s malým kultúrnym programom. Bude to apel na slovenskosť, na to, čo všetko tento sviatok znamená,“ uviedol Jarjabek. „Stará Bystrica má vynikajúceho starostu, Jána Podmanického, ktorý tam organizuje tieto oslavy už niekoľko rokov po sebe,“ konštatoval poslanec.
Pozrite si rozhovor s D. Jarjabkom v TASR TV:
Podľa Jarjabka sú niektorí aktéri z rokov prijímania deklarácie zvrchovanosti dnes možno aj trochu smutní z toho, že sa pesimistické prognózy o maximálne štyroch rokoch existencie samostatného Slovenska nenaplnili. „Dodnes nie všetci akceptujú tieto sviatky, nie všetci akceptujú vlastnú republiku, hoci z nej berú výhody v parlamente,“ tvrdí Jarjabek.
Vypočujte si rozhovor s D. Jarjabkom vo forme PODCASTU:
Pred viac ako tridsiatimi rokmi bol podľa neho politický boj za zvrchovanosť dramatický, keďže prebiehal ešte na platforme spoločného federálneho štátu a v tom čase nikto nevedel, ako sa situácia definitívne vyvinie. „Na Donovaloch bol kongres slovenskej inteligencie, kde som sa zúčastnil aj v rámci prípravného výboru, ktorý deklaratívne žiadal vlastnú armádu, vlastnú menu... To boli vtedy prelomové veci,“ spomína.
Slovenská národná rada prijala 17. júla 1992 deklaráciu o zvrchovanosti, o pár dní neskôr odstúpil z funkcie federálny prezident Václav Havel, 1. septembra 1992 bola prijatá slovenská ústava a od roku 1993 existuje Slovenská republika ako samostatný štát.
Jarjabek komentoval aj oslavy výročia príchodu Cyrila a Metoda na Slovensko, ktoré boli podľa neho tento rok pompéznejšie, ako by si on osobne predstavoval. Pripomínanie si výročia príchodu vierozvestcov je však podľa neho súčasťou naratívu, na ktorom má slovenský národ postavenú svoju identitu. „Mysliteľ, filozof, herec, dramaturg, scenárista, spisovateľ, ktorý sa volal Ján Werich, povedal jednu vetu, podľa ktorej každý musí byť odniekadiaľ. Prečo sa všetci pozeráme, ako žili naši rodičia, prastarí rodičia, odkiaľ pochádzame? Kde boli naše osobné korene?,“ pýta sa Jarjabek.
Kritika opozície na margo osláv ho neprekvapila, podľa Jarjabka sú slovenské opozičné strany kritické a priori. „Keby sa opozícia pridala, mala by pocit, že stratila pomyseľnú kytičku. Spoločnosť je rozdelená nie iba na Slovensku, ale aj v Európe a vo svete,“ tvrdí Jarjabek.
