Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Hosťom Pavla Demeša v relácii CD Klub bol český veľvyslanec na Slovensku Rudolf Jindrák.
Autor TASR TV
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 1. marca (TASR TV) - Nemôžeme dopustiť, aby jedna téma, v ktorej spolu v určitej veci nesúznieme, zničila vzácne a unikátne vzťahy medzi Slovenskom a ČR. V súvislosti s rozdielnym postojom slovenskej a českej vlády k vojne na Ukrajine to v relácii CD Klub Pavla Demeša v TASR TV uviedol český veľvyslanec na Slovensku Rudolf Jindrák.
"Zásadne sa líšime v mnohých veciach, čo sa týka pohľadu na Ukrajinu... Ale myslím si, že najmä v česko-slovenských vzťahoch by sme nemali dopustiť to, aby nás jedna téma rozdeľovala," myslí si Jindrák. Vzťahy dvoch krajín stále považuje za výnimočné. Podotkol však, že ich vlády aj parlamenty sú v súčasnosti výrazne asymetrické.
Zatiaľ čo slovenskú vládu tvoria dve sociálnodemokratické strany, v ČR sa takáto strana nedostala ani do parlamentu (resp. Poslaneckej snemovne), pripomenul veľvyslanec. "Možno sa priority vlád v niektorých veciach líšia. Ale na druhú stranu... česko-slovenské vzťahy sú natoľko dôležité a špecifické, že by nemalo hrať úlohu to, aká vláda v tej ktorej krajine vládne," vyhlásil a dodal, že záujem na dobrých vzťahoch krajín by mal podľa neho prevyšovať záujmy jednotlivých strán.
Jindrák hovoril aj o vzťahoch vo Vyšehradskej štvorke (V4). Ocenil, že si premiéri SR, ČR, Poľska a Maďarska mohli svoje odlišné postoje povedať z očí do očí na utorkovom summite v Prahe. Rokovali spolu podľa Jindráka šesť hodín, čo nie je typické.
"Nemyslím si, že je cesta úplne vyčleniť témy, kde spolu nesúhlasíme, lebo máme iný názor a o tých sa nebaviť, nechať ich bokom a hovoriť len o tých veciach, na ktorých máme spoločný záujem alebo názor," povedal k rozdielnemu postoju krajín na vojenskú pomoc na Ukrajine. Kým ČR a Poľsko chcú Kyjev naďalej podporovať aj vojensky, SR a Maďarsko sú proti.
Jindrák tiež v rozhovore pripomenul okolnosti rozdeľovania ČSFR a spoločný vstup krajín do EÚ. Slovensko malo podľa jeho slov ťažší začiatok. "Vytváralo si celú štruktúru zahraničnej siete a diplomacie od začiatku z nuly. To sa týkalo aj ďalších ústredných orgánov štátnej správy," podotkol veľvyslanec. V tomto ohľade vznik Slovenska ako nového štátu podľa neho úspešný. Bez bližších podrobností tiež naznačil, že krajiny na vládnej úrovni pripravujú nejakú formu spoločnej pripomienky 20. výročia vstupu do EÚ.
Pozrite si reláciu CD Klub s Pavlom Demešom.
Rozhovor vo forme podcastu nájdete TU.
"Zásadne sa líšime v mnohých veciach, čo sa týka pohľadu na Ukrajinu... Ale myslím si, že najmä v česko-slovenských vzťahoch by sme nemali dopustiť to, aby nás jedna téma rozdeľovala," myslí si Jindrák. Vzťahy dvoch krajín stále považuje za výnimočné. Podotkol však, že ich vlády aj parlamenty sú v súčasnosti výrazne asymetrické.
Zatiaľ čo slovenskú vládu tvoria dve sociálnodemokratické strany, v ČR sa takáto strana nedostala ani do parlamentu (resp. Poslaneckej snemovne), pripomenul veľvyslanec. "Možno sa priority vlád v niektorých veciach líšia. Ale na druhú stranu... česko-slovenské vzťahy sú natoľko dôležité a špecifické, že by nemalo hrať úlohu to, aká vláda v tej ktorej krajine vládne," vyhlásil a dodal, že záujem na dobrých vzťahoch krajín by mal podľa neho prevyšovať záujmy jednotlivých strán.
Jindrák hovoril aj o vzťahoch vo Vyšehradskej štvorke (V4). Ocenil, že si premiéri SR, ČR, Poľska a Maďarska mohli svoje odlišné postoje povedať z očí do očí na utorkovom summite v Prahe. Rokovali spolu podľa Jindráka šesť hodín, čo nie je typické.
"Nemyslím si, že je cesta úplne vyčleniť témy, kde spolu nesúhlasíme, lebo máme iný názor a o tých sa nebaviť, nechať ich bokom a hovoriť len o tých veciach, na ktorých máme spoločný záujem alebo názor," povedal k rozdielnemu postoju krajín na vojenskú pomoc na Ukrajine. Kým ČR a Poľsko chcú Kyjev naďalej podporovať aj vojensky, SR a Maďarsko sú proti.
Jindrák tiež v rozhovore pripomenul okolnosti rozdeľovania ČSFR a spoločný vstup krajín do EÚ. Slovensko malo podľa jeho slov ťažší začiatok. "Vytváralo si celú štruktúru zahraničnej siete a diplomacie od začiatku z nuly. To sa týkalo aj ďalších ústredných orgánov štátnej správy," podotkol veľvyslanec. V tomto ohľade vznik Slovenska ako nového štátu podľa neho úspešný. Bez bližších podrobností tiež naznačil, že krajiny na vládnej úrovni pripravujú nejakú formu spoločnej pripomienky 20. výročia vstupu do EÚ.
Pozrite si reláciu CD Klub s Pavlom Demešom.
Rozhovor vo forme podcastu nájdete TU.
