Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 4. december 2024Meniny má Barbora a Barbara
< sekcia Publicistika

J.ŠMIHULA KOMENTUJE ROZPAD VLÁDY V NEMECKU: Semafor zhasol

Foto: Teraz.sk

Predčasné voľby sú nezvratné, píše v komentári Ján Šmihula.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
„Semafor svieti“ - oznamoval v novembri 2021 po víťazných septembrových voľbách do Bundestagu Olaf Scholz dohodu o novej vládnej koalícii. Sociálni demokrati (SPD) sa na nej dohodli so Zelenými a liberálnymi demokratmi z FDP a preto sa kvôli farbám zúčastnených strán označuje ako „semaforová koalícia“. Dnes už vieme, že semafor včera definitívne zhasol.

Išlo o prvú takúto koalíciu na spolkovej úrovni v novodobých dejinách Nemecka, ktorú vytvorili traja koaliční partneri so značne rozdielnymi programovými prioritami. Preto bolo od samého začiatku jasné, že udržať súlad, harmóniu a dôveru bude nesmierne náročné. Desať mesiacov pred plánovanými voľbami do Spolkového snemu (majú sa konať 28. septembra 2025) nadobudli nezhody také rozmery a dôvera sa tak naštrbila, že prekonať to už nebolo v silách koaličných partnerov a spolková vláda padla.

V hlbokej kríze sa ocitla najmä kvôli ostrým nezhodám ohľadne ďalšej finančnej a hospodárskej politiky medzi kancelárom Olafom Scholzom a ministrom financií Christianom Lindnerom, predsedom koaličnej Slobodnej demokratickej strany (FDP). Spor vyústil do odvolania z funkcie ministra Lindnera, na čo reagovala FDP stiahnutím všetkých svojich ministrov z vlády. Nemecko má teda od včera menšinový kabinet, ktorý vytvorili SPD a strana Zelených.

Rozpad vlády je po tohtoročných katastrofálnych výsledkoch, ktoré zaknihovali sociálni demokrati v júnových voľbách do Európskeho parlamentu a v septembrových krajinských voľbách vo východonemeckých spolkových krajinách v Durínsku, v Sasku a v Brandenbursku ďalšou tvrdou ranou uštedrenou kancelárovi Scholzovi.

S takmer 100-percentnou istotou možno teraz tvrdiť jediné, Nemecko očakávajú predčasné parlamentné voľby. Otázkou je len - kedy! Po opätovnom zjednotení Nemecka (3. októbra 1990) pôjde o v poradí druhé predčasné voľby do Spolkového snemu. Tie prvé predčasné voľby do Bundestagu sa konali 18. septembra 2005. Práve po nich sa začala éra spolkovej kancelárky Angely Merkelovej (CDU).

„Cesta k novým voľbám sa musí čo najrýchlejšie uvoľniť,“ povedal líder FDP a odvolaný minister financií Christian Lindner pre televíziu ZDF. Za čo najskoršie hlasovanie o dôvere kancelárovi a za predčasné voľby do Spolkového snemu - už v januári - sa vyslovujú unisono aj všetky opozičné strany. Rovnako predstavitelia nemeckého priemyslu požadujú bezodkladné konanie volieb tvrdiac: „Každý ďalší deň s touto vládou je stratený deň.“

Má to však podstatný háčik v podobe kancelára Olafa Scholza, ktorý nastavuje iné časové horizonty. Chce ešte vládnuť a o vyslovenie dôvery plánuje Spolkový snem požiadať až na budúci rok - 15. januára. Všeobecne sa očakáva, že dôveru nezíska a tak bude môcť nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyhlásiť predčasné voľby, ktoré by sa mohli v takomto príde konať ´až´ koncom marca.

Či už sa predčasné voľby do dolnej komory parlamentu uskutočnia v januári alebo v marci, zostaviť novú vládu nebude vôbec jednoduché. Keď sa potvrdia aktuálne prognózy, opozičná Kresťanskodemokratická únia (CDU) a Kresťanskosociálna únia (CSU) vzíde z volieb ako jasne najsilnejšia politická sila, ale kto by mohol byť koaličným partnerom CDU/CSU je nejasné, pripomenula v tejto súvislosti agentúra DPA. Šéf CSU Markus Söder koalíciu so Zelenými už teraz kategoricky vylúčil.

Prípadný potenciálny koaličný partner, liberálni demokrati, s ktorým CDU/CSU neraz vládla, utrpeli v posledných mesiacoch jednu volebnú porážku za druhou. A tak FDP bude v predčasných parlamentných voľbách bojovať doslova o politické prežitie, pretože v súčasnosti sa pohybuje pod 5-percentnou hranicou potrebnou na vstup do Bundestagu.