< sekcia Publicistika

J. KIŠŠOVÁ: Šanca na koalíciu zmeny sa nezahadzuje a nepodmieňuje

Jana Kiššová v Tablet.tv. Foto: TABLET.TV

Nebolo podstatné, či Demokratická strana dostane jedno alebo tri percentá, ale to, že by neskôr mohli chýbať stranám, ktoré sa do NRSR prebojujú, vysvetlila J. Kiššová svoje rozhodnutie nekandidovať.

Bratislava 5. marca (Teraz.sk) – Strany OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí by sa podľa bývalej poslankyne za SaS Jany Kiššovej mali v prvom rade dohodnúť na rozumnej, spoľahlivej, zodpovednej, konzistentnej a trvalo udržateľnej koalícii. „Ľudia majú obrovské očakávania. Nachádzame sa na prahu veľkej zmeny. Toto je šanca, ktorá sa nezahadzuje a nepodmieňuje menej dôležitými vecami. Napríklad, nech dajú do programového vyhlásenia len prieniky programov, to, na čom sa zhodnú. A to, na čom sa nevedia zhodnúť, odsunú na neskôr,“ povedala Kiššová v Tablet.tv.

„Stojíme pred otázkou, či vymeníme mafiánske beztrestné praktiky za serióznu slušnú vládu, alebo sa budeme doťahovať za nájomné byty a ďalšie veci. Je dôležité postaviť túto vládu na kompromise,“ povedala Kiššová.

Ona sama na jeseň 2019 spolu so skupinou poslancov okolo Ľubomíra Galka odišla z SaS a pôvodne mala byť v parlamentných voľbách líderkou Demokratickej strany (DS). Napokon sa však rozhodla vôbec nekandidovať a pred samotnými voľbami svojim voličom odporučila voliť SaS. „Bolo to komplikované a možno ťažko čitateľné,“ priznáva. Z SaS odišla podľa vlastných slov kvôli vnútrostraníckym sporom a šancu pokračovať v DS považovala za reštart.

Za reálnu cestu, ako sa zapojiť do politiky zmeny, však považovala ponuku Igora Matoviča, ktorý chcel členom DS dať k dispozícii 15 miest na kandidátke OĽaNO. Keď to DS väčšinovo odmietla a chcela ísť do volieb samostatne, Jana Kiššová žiadala aby strana v prípade nízkych preferencií z volebného boja ešte pred voľbami odstúpila, aby hlasy opozičných voličov neprepadli.

„Bola som presvedčená, že vzhľadom na krátkosť času do volieb bolo rozhodnutie neprijať Matovičovu ponuku pre DS politicky likvidačné. Na rozhodnutie ísť samostatne som reagovala tým, že dobre, poďme teda samostatne, aj keď podľa mňa nemáme žiadnu šancu, ale je dôležité, aby sa postavila alternatíva Smeru-SD a netrieštili sa hlasy,“ konštatuje Kiššová. „Povedala som, že ja budem prvá koncom januára alebo vo februári apelovať na odstúpenie strany z volieb, lebo je irelevantné, či my uhráme jedno, dve alebo tri percentá, ak tým budeme trieštiť hlasy. Ale ani tento názor nezískal väčšinu. Ak v takýchto zásadných veciach nemáte ľudí za sebou, jednoducho nemôžete viesť kandidátku,“ dodala na margo svojho rozhodnutia rezignovať na post volebného lídra DS a do volieb vôbec nekandidovať.

Ak by to neurobila a DS by pod jej vedením dosiahla namiesto 0,14 percenta výsledok povedzme na úrovni dvoch či troch percent, do parlamentu by podľa nej aj tak nepostúpila, ale možno by tým pádom chýbali hlasy na postup do NR SR iným stranám. Napríklad Za ľudí prekročilo prah vstupu do parlamentu len o 0,77 percenta a SaS o 1,22 percenta.



Tesne pred voľbami Kiššová odporučila svojim priaznivcom voliť práve SaS. „Napriek tomu, že som mala kopu výhrad k vnútrostraníckemu fungovaniu SaS a neplánujem žiadny comeback, mám určitú politickú zodpovednosť. Takže nejaké moje boliestky alebo krivdy, ktoré som v SaS cítila, neboli také dôležité ako to, aby sme prispeli k zmene. Tá dnes má šancu vzniknúť a myslím si, že som k nej svojou troškou prispela,“ povedala.

Na predvolebnom videu odporučila voliť SaS a krúžkovať kandidáta Jána Oravca. Ak by sa niekto namiesto toho rozhodol pre OĽaNO, tak Eduarda Hegera.

„Dlho som zvažovala, koho vôbec budem voliť. A veľa ľudí mi písalo a pýtalo sa ma na to. Ešte týždeň pred voľbami som v tom nemala úplne jasno. Obidve tieto strany považujem za pripravené ísť do vlády. S Igorom Matovičom, aj s OĽaNO som mala vždy dobrý a korektný vzťah. Na druhej strane, k SaS mám jednoducho bližšie, je to moja DNA, za posledných desať rokov som sa aj ja podpísala na tom, ako táto strana dnes vyzerá,“ zdôraznila.


Prepad voličských hlasov a výsledky strán


Príčinou veľkého prepadu voličských hlasov a neúspechu koalície PS/SPOLU a KDH sú podľa nej jednak konkrétne chyby strán v kampani, jednak fakt, že sa s ďalšími subjektami nedokázali zjednotiť do spoločného Bloku zmeny. „Myslím si, že tam bol veľký potenciál na synergický efekt. Samozrejme, existuje aj argument o tom, že strany mohli mať za istých okolností jednotlivo viac ako spolu, ale podľa mňa tieto okolnosti nenastali a situácia bola iná,“ reagovala na argument Andreja Kisku, ktorý na jeseň odhadoval lepší výsledok jednotlivých strán v prípade samostatného postupu.

Skutočnosť, že sa SaS po desiatich rokoch dostala k šanci stať sa súčasťou vládnej koalície, považuje Kiššová za úspech tejto strany. Potenciál však mala podľa nej lepší, ako dosiahnutých 6,22 percenta. „Strany, vrátane SaS, robili v kampani chyby, snažili sa naskočiť na vlny, o ktorých si mysleli, že sa od nich očakávajú a nerobili konzistentne svoju politiku, takú, ako dlhé roky predtým,“ povedala.

Ešte vo vyššej miere podľa nej urobila túto istú chybu koalícia PS/SPOLU. „Neúspech PS/SPOLU a KDH bol pre mňa prekvapením. Tie posledné kampaňové ani nie týždne, ale dni, spravili veľmi zle. To, čo PS/SPOLU urobilo v parlamente, vo mne zanechalo zlý pocit napriek tomu, že si mnohých tých ľudí veľmi vážim. Myslím si, že v politike mali mať svoje miesto a je škoda, že si to pokazili,“ poznamenala. „Ľudia, ktorí majú roky budovaný úplne iný profil, sa nemali púšťať do takéhoto dobrodružstva. Na bývalého ministra a bývalého štátneho tajomníka to podľa mňa nebolo uveriteľné,“ zhrnula.


Rozpočet


Za silnú stránku SaS v budúcej vládnej koalícii Kiššová považuje to, že táto strana odolala populizmu a snažila sa aj v kampani ponúkať realizovateľné projekty. „Faktom je, že SaS vždy išla cestou racionálneho, menej populistického prístupu. Dosť sme tým aj trpeli. Ale myslím si, že politik by sa nemal snažiť zaujať len nápaditosťou, ale, že by mal sľubovať len to, čo je reálne. Jedna vec je nalákať ľudí na sľuby a druhá potom sklamať a vysvetľovať, prečo sa to nedalo. A aj keď to spravíte, ale zadlžíte pritom krajinu, ani to nie je zodpovedné a správne,“ podčiarkla.

„Na jeseň minulého roka sa hovorili o jednopercentnom deficite, dnes hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť možno až o 2,49 percenta. Volebná kampaň sa tak strhla smerom rôznych opatrení s dopadmi na rozpočet, že budúci minister financií bude mať naozaj čo robiť. Vzhľadom na tieto čísla bude zrejme nereálne hovoriť o nejakom znižovaní daní,“ obáva sa Kiššová.

Slovensko podľa nej premrhalo dobré časy, kedy mohlo mať vyrovnaný rozpočet, a aktuálne celej Európe hrozí oslabovanie ekonomiky. „Pritiahnem to trochu za vlasy, ak by táto vláda len kúrila a svietila, ale dokázala by popri tom zastaviť kradnutie a zabezpečiť spravodlivosť v tejto krajine, mne by už toto stačilo,“ odpovedala Kiššová, aká je podľa nej minimálna „domáca úloha“ novej vlády.