< sekcia Publicistika

KLUS: Ak chcete späť na Slovensko, máte poslednú šancu na registráciu

Martin Klus v Tablet.tv Foto: TABLET.TV

Povinnú karanténu musí podstúpiť každý, aj designovaný minister zahraničných vecí Ivan Korčok, keďže sa vrátil z USA, povedal v TABLET.TV štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Martin Klus (SaS).

Bratislava 30. marca (Teraz.sk) – Ak chcú naši občania v zahraničí využiť v čase koronavírusovej krízy pomoc rezortu zahraničných vecí na návrat domov, majú poslednú šancu na registráciu. V diskusii na TABLET.TV to povedal štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) Martin Klus (SaS).

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR totiž prestáva od polnoci 2. apríla prijímať žiadosti o registrácie občanov SR v zahraničí, ktorí majú záujem o repatriáciu. Samotné repatriácie budú podľa Klusa v závislosti od kapacity karanténnych centier ešte určitý čas dobiehať. "Predpokladám, že približne od polovice budúceho mesiaca budeme musieť repatriačný proces uzavrieť. Súvisí to aj s tým, že sme jasne vyzvali občanov slovenskej republiky, aby po 12. marci už nikam necestovali,“ upozornil Klus.

Registrovať sa podľa neho treba na našich zastupiteľských úradoch v krajine, kde sa záujemcovia o repatriáciu momentálne nachádzajú. "Pokiaľ tam zastupiteľský úrad nemáme, tak na tom zastupiteľskom úrade, ktorý je preto konkrétnu krajinu priestorovo príslušný,“ vysvetľuje Klus.

„Odporúčam, aby to urobili elektronickým spôsobom. Máme na to formuláre na zastupiteľských úradoch a kompletný návod na stránke ministerstva zahraničných vecí. Príde im automatická odpoveď, že boli zaregistrovaní. A potom niekoľko dní, v horšom prípade aj týždňov trvá, kým sa dostanú na rad. Robíme všetko pre to, aby to bolo, čo najskôr. Ale sú krajiny, kde máme napríklad príliš málo občanov a preto musíme konať v súčinnosti s českými kolegami, maďarskými kolegami, dokonca nám pomáhali Slovinci alebo Nemci,“ dodáva.



Hoci sa na základe porovnania s vývojom koronavírusovej epidémie v iných štátoch dá očakávať, že jej najťažšie fázy Slovensko ešte len čakajú, podľa štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZV a EZ) Martina Klusa mnohí naši občania žijúci v zahraničí viac dôverujú slovenskému prístupu k riešeniu krízy a vracajú sa domov. „Mnohí naši občania sa vracajú, lebo zisťujú, že Slovenská republika im môže poskytnúť bezpečné útočisko a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Aspoň veríme tomu, že to tak je. Takýchto občanov je momentálne okolo 5,5 tisíca,“ odhadol Klus celkové množstvo záujemcov o repatriáciu späť na Slovensko s pomocou rezortu zahraničných vecí.

Len vo Veľkej Británii tento počet predstavuje dva až tri tisíce ľudí, ktorí sa hlásia aj v týchto dňoch. „Čísla sa hýbu zo dňa na deň.Vo Veľkej Británii za posledné dni výrazne narástol počet ľudí, ktorí požiadali o repatriáciu preto, lebo sa tam výrazne zhoršila situácia. Dokonca samotný premiér je pozitívne testovaný na koronavírus,“ poznamenal Klus.

Doteraz sa podľa neho na Slovensko podarilo repatriovať takmer 2 500 ľudí. Najväčším limitom pritom nie sú dopravné možnosti, ale kapacity zariadení, kde repatrianti absolvujú povinnú karanténu. Z tej však štát zľavovať nemieni, ešte aj designovaný minister zahraničných vecí Ivan Korčok ju po návrate z USA absolvuje tak isto ako akýkoľvek iný občan. „Poctivo si ju doma odsedí. Povinnej karanténe sa vyhnúť naozaj nedá, na tomto trváme. Ak by sme z týchto kritérií zľavili, dostávame do rizika všetkých ostatných,“ povedal Klus.

Povinnú karanténu na území Slovenska organizuje rezort vnútra. Keďže sa v minulosti stalo, že časť dovezených ľudí ušla z autobusov, aby sa jej vyhla, dnes na celý proces dohliadajú príslušníci polície. „Spolupráca s pánom ministrom Mikulcom je výborná, naozaj sa jeden rezort snaží vyjsť v ústrety druhému,“ hodnotí Klus.

Ministerstvo podľa neho využíva na repatriácie vládnu letku, aj komerčné lietadlá, let v nich je spoplatnený. Vypravuje na Slovensko aj autobusy, treba však počítať s tým, že prednosť majú ohrozené skupiny, napríklad dôchodcovia a ľudia, ktorí nemajú v zahraničí vybudované zázemie. „Ak niekto žije vo Veľkej Británii posledných desať rokov, asi nedostane prednosť pred študentom Erazmu alebo 75-ročným dôchodcom,“ povedal Klus.

Designovaný minister Korčok aj z karantény apeluje prostredníctvom videa na ľudí, aby stres pri vybavovaní repatriácií zvládali a nedostávali sa do konfliktov s pracovníkmi zastupiteľských úradov. Podľa Klusa sú pracovníci extrémne preťažení a zaslúžia si za svoje nasadenie a snahu pomôcť veci riešiť uznanie. „Táto doba si vyžaduje, aby sme si navzájom nevyčítali, kto čo spravil, ale spoločne hľadali riešenia. Aby sa ktokoľvek, kto má o to záujem, mohol dostať na územie Slovenskej republiky. Za nás chcem povedať, že preto robíme všetko,“ zhrnul Klus.


Pendleri


Rovnako dôležité ako repatriácie je riešenie situácie s pendlermi, našimi pracovníkmi v Maďarsku, Rakúsku, Poľsku a Česku a občanmi okolitých štátov pracujúcich u nás. Rezort zahraničných vecí sa v každom konkrétnom prípade snaží dosiahnuť obojstranne vyhovujúcu dohodu so susedným štátom.

„Momentálne máme dohody s Maďarskom a Rakúskom. V Maďarsku je to 30 km vzdialenosť od štátnej hranice, kedy sú pendleri považovaní za osoby so špeciálnym statusom a teda môžu prekračovať štátnu hranicu bez potreby umiestnenia do karantény. To isté platí pre Rakúsko, tam je hranica 50 km,“ povedal Klus.

„Je pomerne intenzívna diskusia, či sa to nerozšíri na 100 km, ako to žiada Rakúsko. To by ale zahrnulo aj Viedeň, kde je najväčšie množstvo nakazených ľudí z celého Rakúska, takže je pre nás táto požiadavka v tejto chvíli skôr ťažšie prijateľná,“ priznal.

Rezort podľa neho zvažuje potrebu zaistenia bezpečnosti, aj sociálny rozmer problému. „Uvedomujeme si, že naši ľudia môžu prísť o prácu a musíme veľmi citlivo zvažovať, čo má teraz prednosť,“ povedal Klus..

„Napríklad v maďarskej Rajke si niektorí naši občania nevybavili pobytové karty a maďarskí pohraničníci ich nechcú púšťať. Akurát v pondelok som mal rozhovor s maďarským ministrom zahraničných vecí a dohodli sme sa, že vytvoríme aspoň nejaký dočasný zoznam,“ vysvetľuje Klus. Na tento zoznam by sa elektronicky registrovali záujemcovia o pobytovú kartu. Do času, kým im nebude vydaná, by ich pohraničníci mali púšťať na základe tohto zoznamu.

MZVaEZ je podľa Klusa v permanentnom dialógu so všetkými susedmi Slovenska. „Napríklad Česká republika pondelkom zaviedla veľmi prísne pravidlá ohľadom tranzitu. Pripravili sme autobus, ktorý odchádza z pražského letiska Václava Havla vždy o 11,00 a o 23,00 hod. a ktorý je najvhodnejšou možnou cestou pre našich občanov, aby sa na územie Slovenskej republiky dostali. Samozrejme, upozorňujem občanov, že po príchode na Slovensko idú automaticky do karantény,“ poznamenal Klus.


Európska únia


Najmä v začiatkoch epidemiologickej krízy bola Európska únia často kritizovaná za pasivitu, podľa Klusa to však nebolo korektné. „Národné štáty si ponechali maximum kompetencií pokiaľ ide o krízové situácie a zdravotníctvo a preto si to rieši každý štát po svojom. Iný prístup vidíme vo Švédsku, iný vo Veľkej Británii a iný v Taliansku. Verím, že náš je jeden z tých najlepšie fungujúcich. Tu má Európska únia len koordinačnú úlohu,“ upozornil.

Epidémia sa podľa Klusa ešte len rozbieha a po jej konci nás čaká veľká ekonomická kríza. „Som členom aj krízového štábu a obávam sa, že pomyselný vrchol sme ešte nedosiahli. Keď sa pozrieme na vývoj v iných krajinách, vidíme, že to najhoršie je, žiaľ, ešte pred nami. Ale vďaka prísnym opatreniam a disciplíne Slovákov, za ktorú im chcem poďakovať, sme ďalej ako zvyšok Európy a na nízkych číslach. Ale nemusí to tak večne ostať. Vytrvajme, lebo najbližšie dni a týždne budú kľúčové,“ apeluje.

Keď epidémia odznie, budú podľa Klusa opatrenia Európskej únie hrať mimoriadne dôležitú úlohu v prekonávaní ekonomického prepadu. „Únia umožnila flexibilný prístup pri čerpaní eurofondov, budeme hovoriť o stovkách miliónov až miliardách prostriedkov, ktoré budeme môcť použiť na sanovanie krízy. Uvoľnia sa nám aj fiškálne pravidlá pre tvorbu rozpočtu. A máme tu aj Európsky stabilizačný mechanizmus, z ktorého bude možné čerpať veľké množstvo prostriedkov,“ povedal Klus. Dodal, že sa dokonca diskutuje o celoeurópskych „korona bondoch“ ako forme zadlžovania, za ktorú by ručila Európska únia.