< sekcia Publicistika

KOLLÁR: Fica buď zvoľme, alebo nezvoľme, nehrajme okolo neho divadlo

Boris Kollár v TABLET.TV Foto: TABLET.TV

O tom, či eurokandidátku hnutia Sme rodina povedie osobne Boris Kollár alebo iný člen strany, sa podľa neho rozhodne už tento týždeň.

Bratislava 4. februára (Teraz.sk) – Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár nebude v pléne Národnej rady (NR) SR hlasovať za to, aby sa jedným z kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR stal Robert Fico, je však proti tomu, aby sa téma voľby ústavných sudcov zmenila na osobný boj s predsedom Smeru-SD. „Buď ho zvoľme a bude tam, alebo nezvoľme a nebude tam, buď ho prezident vymenuje, alebo nevymenuje. Ale aby sme ho napadali za jeho kravatu a za to, či včera dobre zamkol byt, to už je mimo misu. My za neho hlasovať určite nebudeme, ale aby sme okolo toho robili divadlo, to tiež nie sme ochotní,“ povedal v diskusii na Tablet.tv Kollár.

Reagoval tým na spor, či Robert Fico spĺňa, alebo nespĺňa podmienku pätnástich rokov odpracovaných v právnickom povolaní. „Malo by sa to nestranne posúdiť, či má tých pätnásť rokov praxe, alebo nie. Ja osobne by som v tom problém nevidel, poviem za seba, aj keď nie som členom ústavnoprávneho výboru. Je zbytočné robiť tu žabomyšie vojny a bojovať na nezmysloch, podľa mňa, keď bude chcieť, tak to vykáže, bude to skrvavené a ostane tu po tom pachuť,“ povedal Kollár s tým, že väčšina ľudí má sporov tohto typu plné zuby.

Až deviatim z trinástich sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR sa končí funkčné obdobie 16. februára. Ak dovtedy nebudú na ich miesto vymenovaní noví sudcovia, Ústavný súd so štyrmi sudcami už nebude schopný rozhodovať v pléne, keďže na takéto rozhodnutie je potrebných minimálne sedem sudcov.

Parlament by preto v optimálnom prípade mal do polovice februára stihnúť zo štyroch desiatok nominantov zvoliť osemnásť kandidátov na sudcov a z nich by mal prezident Andrej Kiska vybrať deväť, ktorých vymenuje do funkcií. „Poviem to rovno: pokiaľ sa prezident dohodne s Ficom, Dankom a Bugárom, budeme mať funkčný Ústavný súd. Parlament veľmi rýchlo navolí tých osemnástich a prezident z nich vyberie tých deväť, na ktorých sa dohodnú,“ reaguje Kollár.

„Mal byť kľúč tri–dva-dva-dva, teda, troch si zoberie Fico, dvoch Danko, dvoch Bugár a dvoch si berie prezident. Takéto dohody údajne už boli urobené a mali platiť. V takom prípade by sme nemali ani krízu. Ale zrazu niečo zahaprovalo a prestalo fungovať,“ tvrdí Kollár.

Opozícia podľa neho nedokáže sama zvoliť kandidátov na sudcov ani v prípade, že by sa úplne zjednotila. Ak by ju v hlasovaní podporil napríklad Most-Híd, situáciu by to síce zmenilo, podľa Kollára by to však zrejme znamenalo pád vlády. „Čo by mne osobne vyhovovalo,“ poznamenal.



„Ja to čítam tak, že pokiaľ sa za zatvorenými dverami títo štyria nedohodnú, budeme svedkami zablokovania voľby ústavných sudcov. Proste ich nebudeme schopní v parlamente navoliť,“ odhadol Kollár.

Na otázku, či by parlament nemohol zvoliť len šiestich z osemnástich kandidátov, aby prezidentovi umožnil zfunkčniť aspoň plénum ÚS, Kollár odpovedal, že touto cestou podľa jeho informácií prezident ísť nechce. „Pán prezident má možnosť a právo to urobiť, ale nechce a chce si počkať na osemnásť kandidátov,“ tvrdí Kollár.

„Ak by to bol apolitický prezident všetkých občanov, prípadne by odchádzal do politického dôchodku, neupodozrieval by som ho zo špekulácií a kalkulácií. Keďže tento človek aj ďalej uvažuje nad politikou, je to z jeho strany tvrdé politikárčenie a kalkul a tam ho šetriť nebudem. Budem to nazývať tak, ako to je. Hrá už svoje politické hry a preto to nie je také čisté, ako by to malo byť,“ uzatvára predseda hnutia Sme rodina.


Prezidentskí kandidáti


Kollár súhlasí s rozhodnutím predsedu Národnej rady SR Andreja Danka (SNS) neprijať kandidatúru Jána Molnára na post prezidenta. Dôchodca ju totiž podložil petíciou s podpismi pätnástich poslancov, ktorí však tvrdia, že boli uvedení do omylu. Mysleli si, že Molnár zbiera 15.000 podpisov, aby mohol kandidovať na post prezidenta ako občiansky kandidát. Ten však petíciu predložil ako poslaneckú.

„Nemôžete začať robiť niečo podvodom. Som presvedčený, že rozhodnutie neumožniť mu kandidovať bolo správne. Ja som sa počas kampane po Slovensku podpísal možno piatim či siedmim kandidátom. Ak vás niekto na dni otvorených dverí poprosí o podpis v rámci petície, prečo nie. Ale ako poslanec som mu určite hlas nedal,“ povedal Kollár.

„Keď tento pán chce byť občianskym kandidátom, nech si to vyzbiera. Náš kandidát, pán Krajniak, si to obehal. Chodil s petičnými hárkami po celom Slovensku a vyzbieral 25.000–26.000 podpisov. Tiež sme si to mohli zjednodušiť a nazbierať pätnásť poslaneckých podpisov,“ uviedol Kollár.

Tvrdí, že je mu sympatické rozhodnutie Františka Mikloška nerokovať vopred s inými opozičnými kandidátmi o tom, že by sa ešte pred prvým volebným kolom vzdal v prospech niektorého z nich kandidatúry. „Ani my nekšeftujeme. Toto sú priame voľby prezidenta a rozhodovať majú ľudia, nie štyria politickí lídri. Milan Krajniak pôjde do boja, vyzbierali sa podpisy. Nechce byť len reprezentatívnym prezidentom, má plán reálne pomáhať ľuďom. Ten plán má tri body, exekučnú amnestiu, rodičovský bonus a daňovú spravodlivosť,“ tvrdí Kollár.

Na otázku, aký volebný výsledok by v prípade Milana Krajniaka považovali za dobrý, Kollár odpovedal, že taký, ktorý bude vyšší ako výsledok strany Sme rodina v parlamentných voľbách, teda 6,6 percenta. „Ale som presvedčený, že Milan to ďaleko prekročí. Ja nemám rád reči typu, že nie je dôležité zvíťaziť, stačí sa len zúčastniť. Keď sme my vstupovali do politiky, hovorili nám, že nemáme šancu založiť stranu tri mesiace pred voľbami a dostať sa do parlamentu. Ja som im to neuveril a urobil som to,“ pripomenul. „Milanovi Krajniakovi tiež všetci hovorili, že na to nemá a bude mať jedno percento. V predposlednom prieskume mal tri percentá a o mesiac nato už sedem. Verím, že posledný prieskum mu dá ešte lepšie čísla a že postúpi do druhého volebného kola,“ uzavrel Kollár.


Eurovoľby


Voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku uskutočnia 25. mája a voliť budeme o jedného viac, teda až štrnástich poslancov. Pre Sme rodina to bude europremiéra a Kollár priznáva, že nevedia, nakoľko budú ich voliči ochotní prísť k volebným urnám. „Sme nová politická strana a pri volebnej účasti 13 – 14 percent je to lotéria. Ide o to, aký kmeň voličov má naša strana. Napríklad mladí ľudia, ak bude pekné počasie, môžu eurovoľby odignorovať a dať prednosť biku, lebo majú taký životný štýl. A, naopak, strany, ktoré majú starších, zodpovedných voličov, môžu urobiť prekvapivo dobrý volebný výsledok. Ja sa nebudem tváriť ako majster sveta a budem vďačný za každý jeden hlas,“ povedal Kollár.

„Keby som mal byť veľmi neskromný, boli by to dva mandáty, ale spokojní by sme boli aj s jedným. Môže sa nám stať aj to, že sa nám nepodarí ani jeden,“ odpovedal na otázku, aké majú v eurovoľbách ambície. O tom, či eurokandidátku hnutia Sme rodina povedie osobne Boris Kollár, alebo iný člen strany, sa podľa neho rozhodne už tento týždeň.

„V tejto chvíli sa všetky naše sily a možnosti sústreďujú na prezidentskú kampaň a na Milana Krajniaka. Nemali sme veľmi čas venovať sa európskym voľbám. Pracuje na tom zatiaľ náš poslanec Ľudovít Goga, ktorý už obieha Slovensko, je vytvorený tím. Ale zatiaľ sme tomu nedali absolútnu prioritu. Zmení sa to presne deň po prezidentských voľbách, uvidíte tie fofry, čo nastanú, celá téma sa presunie na eurovoľby. Tento týždeň rozhodneme, kto bude lídrom eurokandidátky,“ povedal Kollár.

Jeho strana podporuje projekt Európskej únie, v prípade postupu do europarlamentu však chce patriť do frakcie, ktorá presadzuje úniu zloženú zo silných národných štátov. „Urobil som kontakty so stranou Slobodných z Rakúska, máme dohodu o spolupráci medzi našimi stranami a na budúci týždeň letím do Štrasburgu, ideme podpísať dohodu o vstupe do frakcie Európa národov a slobody. Tam je aj Lega Nord pána Salviniho, verím, že len z Talianska sa do EP dostane okolo 50 poslancov z tejto frakcie a bude veľmi silná,“ odhaduje Kollár.

Dodáva, že patríme do priestoru Európskej únie, ľudia môžu cestovať, pracovať, využívať možnosti Únie. „Cez to všetko si myslím, že by sme nemali odovzdávať stále viac kompetencií, mali by to byť silné národné štáty. A žiadne Spojené štáty európske, to odmietame,“ povedal.

Ako príklad uviedol smernicu EÚ o zbraniach a strelive, na základe ktorej bude parlament meniť a sprísňovať aj príslušný slovenský zákon. „Všetky teroristické útoky sa odohrali s nelegálnymi zbraňami a realizovali ich deti prisťahovalcov, prípadne to boli priamo prisťahovalci zo Sýrie a ďalších krajín. A my ideme postihovať ľudí, ktorí sa ničoho nedopustili a ideme ich odzbrojiť, aby sa už vôbec nemohli brániť. To sú nezmysly Európskej únie, ktoré nesmieme tolerovať,“ vyhlásil Kollár.