< sekcia Publicistika

M. KOLLÁR: Nesprávna komunikácia v čase koronakrízy je cesta do pekla

Miroslav Kollár v TASR TV Foto: TASR TV

Poslanec Miroslav Kollár (Za ľudí) dúfa, že Plán obnovy nebude len nesystémovým výberom z programov vládnych strán. A privítal by, ak by sa pritom nezabudlo na kultúrno-kreatívny priemysel.

Bratislava 15. októbra (Teraz.sk) – Konfrontačný typ komunikácie tém súvisiacich s koronavírusovou krízou vo vnútri vládnej koalície, ale aj smerom k verejnosti, je podľa poslanca Za ľudí Miroslava Kollára cestou do pekla pre celú spoločnosť, aj samotnú vládnu koalíciu. „Keby sme všetci na Slovensku komunikovali ako pani prezidentka, tak aj nastavenie spoločnosti a ochota akceptovať opatrenia a dôverovať im, by bola vyššia,“ povedal Kollár v diskusnej relácii TASR TV.

„Moja prosba na všetkých koaličných partnerov je, aby sme sa zamysleli nad spôsobom, akým navzájom komunikujeme,“ dodal. To podľa neho neznamená, že sa má zabudnúť na chyby, ktoré konkrétni politici v priebehu krízy urobili. „Teraz podľa mňa nie je čas na vyvodzovanie politickej zodpovednosti, ale nemali by sme na to zabudnúť a raz by sme sa k tomu mali vrátiť. Nie preto, aby sme si navzájom v koalícii robili zle, ale aby sme boli pripravení na ďalšiu vlnu, lebo táto nemusí byť posledná, alebo môže trvať dlho,“ upozornil Kollár.

V aktuálnom spore premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) a Richarda Sulíka (SaS) vníma tak rovinu komunikácie, ako aj vecnú stránku, teda či majú mať opatrenia vrátane zatvorenia divadiel, fitnes centier, či zákazu konzumácie jedla v reštauráciách celoštátny alebo regionálny charakter.



„V dnešnej situácii musia byť opatrenia zásadné a plošné, pričom o konkrétnych sa, samozrejme, dá diskutovať,“ tvrdí Kollár. „Počty pozitívne testovaných vystúpali tak vysoko, že v horizonte najbližších týždňov a mesiacov vytvárajú riziko, že kapacita slovenského zdravotníctva môže mať problém,“ upozorňuje poslanec.

Podľa Kollára sa dá rozumieť pozícii Richarda Sulíka, ktorý sa ako minister hospodárstva prioritne snaží minimalizovať dopady opatrení na svoj rezort. A aj to, že poukazuje na nedostatok relevantných dát zo slovenského prostredia.

„Pre férovosť však treba povedať, že Igor Matovič má k dispozícii zahraničné štúdie, ktoré ukazujú, že pozitívne testovaní ľudia navštevovali reštaurácie násobne častejšie ako iní. Takže asi tam previazanosť bude,“ povedal Kollár. „Ale odpoveď Igora Matoviča je z môjho pohľadu neadekvátna, lebo v tejto chvíli máme držať spolu a komunikovať riešenia tak, aby ich ľudia akceptovali,“ dodal v reakcii na premiérovu ostrú kritiku ministra hospodárstva.


Prevencia a problémy kultúry


Kollár so Sulíkom súhlasí v tom, že Slovensko dostatočne nevyužilo šancu realizovať v letných mesiacoch, kedy boli čísla nakazených nízke, účinné preventívne opatrenia. „Podľa môjho názoru sme mohli skôr urobiť preventívne opatrenia, vyškoliť dostatočné kapacity na trasovanie, spustiť korona-aplikáciu, robiť lokálnu karanténu. To neznamená, že by sme na tom boli rovnako, ako v prvej vlne, ale spomalili by sme nástup druhej a čísla by boli nižšie,“ uviedol Kollár.

Podobný problém vidí aj v oblasti kultúry, kde sa ministerka Natália Milanová (OĽaNO) aktuálne snaží doplniť pomoc z rezortov práce a hospodárstva aj špeciálnymi kompenzáciami určenými pre kultúrnu obec. Na to potrebuje novelu dotačného zákona, ktorú už schválila vláda a na budúci týždeň by ju mal v skrátenom legislatívnom konaní prijať parlament, ale tiež databázu, na základe ktorej by dokázala ľudí pracujúcich v kultúrno-kreatívnom priemysle na rôznych pozíciách a úväzkoch identifikovať.

Preto ministerstvo kultúry zverejnilo formulár, prostredníctvom ktorého sa ľudia z prostredia kultúry môžu nahlasovať. „Dnes chytáme za chvost zajaca, ktorého sme bez problémov mohli držať za uši už niekedy v apríli – máji, už dávno sme mohli mať dáta o sektore. A mohli sme nastaviť pomoc. Lebo kultúrno-kreatívny priestor je tak komplikovaný z hľadiska pracovno-právnych vzťahov, že drvivá väčšina tých ľudí (v prvej vlne, pozn. Teraz.sk) prepadla všetkými schémami pomoci,“ reaguje Kollár.

Kultúrno-kreatívny priemysel však podľa neho na Slovensku produkuje takmer dve percentá HDP a ak nedostane pomoc rýchlo, môže časť infraštruktúry nenávratne zaniknúť. A to na už na budúci rok zodpovedajúco zníži príjmy štátneho rozpočtu.

„Na vláde prešla novela zákona, ktorá umožní ministerstvu kultúry poskytovať aj sociálnu pomoc, nie iba dotačné schémy na vytvorenie nových umeleckých diel. Pani ministerka má ambíciu, že ak to všetko dobre dopadne, prvé peniaze by mohli ľudia dostávať na konci novembra,“ zhrnul Kollár.

Osobne by privítal, keby na kultúrno-kreatívny priemysel myslel aspoň nejakou časťou aj slovenský Plán obnovy, na základe ktorého budeme môcť jednorazovo čerpať viac ako šesť miliárd eur na prekonanie ekonomických následkov koronavírusovej krízy.


Plán obnovy


Kľúčové však podľa neho je, aby koaliční poslanci dosiahli politickú dohodu na štyroch – piatich kľúčových navzájom zosúladených reformách, ktoré je možné za ponúknutú sumu realizovať. Pre Kollára je takouto reformou napríklad aj decentralizácia verejnej správy.

Poslanec avizuje, že jeho hnutie chce v najbližšom čase verejnosť oboznámiť s vlastnou predstavou o Pláne obnovy. „Slovensko nemôže byť dlhodobo montážnou dielňou Európy, potrebujeme sa posunúť v štruktúre hospodárstva k lepšie plateným zamestnaniam s vyššou pridanou hodnotou. Na to potrebujete kvalitnejšie vzdelanie,“ naznačil. „Potrebujeme vzdelanejšie a spravodlivejšie Slovensko. A potrebujeme modernejšie Slovensko. Teda ak by sme mali budovať diaľnice, mali by to byť diaľnice optických sietí. Aby sme sa nebavili len o fyzickej preprave tovarov a ľudí, ale aj informácií,“ uzavrel Kollár.