Dezinformačná kampaň, ktorá mala za cieľ využiť storočný spor na rozdúchanie vášní medzi Čechmi a Poliakmi má nečakaný výsledok - sociálne siete v Poľsku zaplavilo množstvo príspevkov, z ktorých Česi vychádzajú ako mimoriadne obľúbený sused.

Operácia pritom nebola primitívna. Falošný účet zverejnil podvrhnutý dokument veľvyslanca ČR vo Varšave v ktorom Poľsko malo vznášať územné nároky v regióne Zaolžia v Sliezsku, kde žije početná poľská menšina a ktoré Poľsko pár mesiacov pred vypuknutím druhej svetovej vojny okupovalo.

Páchatelia neskôr vytvorili falošnú stránku portálu českého rozhlasu iRozhlas.cz v ktorom namiesto i použili písmeno l. Web je stále dostupný. Nabúrali sa aj do poľských médií, do ktorých vložili falošnú správu o prevzatí územia a z falošného profilu pozývali na protestné zhromaždenie v Třinci.

To čo prišlo po nej sa však dá opísať skôr ako ,,lovebombing“, než nevraživosť. Minister zahraničia Sikorski najskôr opatrne pripomenul že Poľsko sa Česku za anexiu Zaolžia ospravedlnilo. Donald Tusk následne zverejnil fotku Krtka s poľským rozprávkovym psom Reksiom a nápisom ,,Reksio a Krtek to vědí už dávno. Polsko a Česko jsou opravdoví přátelé.“

Príspevok vyvolal lavínu pozitívnych reakcií zdôrazňujúcich dobré vzťahy oboch národov. Pivo, Švejk, Pat a Mat, český humor, filmy… poľský internet je ich momentane plný. Z témy údajného územného nároku sa na poľskom internete stala takmer kolektívna spomienka na to, čo všetko majú na českej kultúre radi a Česi záujem opätovali.

Ak to bola operácia s cieľom rozdeliť dva národy, tak zlyhala. Jej autori podcenili poľskú fascináciu Českom, proti ktorej nemali šancu.

Zamýšľal som sa pritom, ako by v podobnej situácii obstálo Slovensko. Slováci sú po Talianoch a Čechoch tretím najobľúbenejším národom Poliakov. Keď sa ich však opýtate, čo im o nás ako prvé napadne, ťažko sa zmôžu na niečo viac, než sú hory. Poliaci nás majú radi, ale nezaujímame ich.

Ako som už v minulosti písal, vzťah Poliakov k Slovákom je paradoxne veľmi dobrý, ale zároveň veľmi plytký. Nie je konfliktný, no ani spoločensky, kultúrne a intelektuálne rozvinutý. Slovensko pre nich nepredstavuje niečo cudzie, čo by bolo potrebné vysvetľovať, ale ani inšpiratívne, čo by stálo za to bližšie spoznávať.

Možno by takáto dezinformačná kampaň pomohla aj nám. Podobne ako pri Česku, údajný konflikt o územie by asi ani pri nás nikto nebral vážne. Otázkou však je, či naše vzťahy majú potenciál takúto kampaň obrátiť na festival vzájomných sympatií, alebo by zlyhala skôr preto, lebo by jednoducho nikoho nezaujímala.

Kým sa však nejaká kampaň so snahou narušiť poľsko-slovenské sympatie objaví, mohli by sme na tom vzťahu trochu zapracovať sami. Nie tým, že budeme Poliakov presviedčať, ako ich máme radi, ale tým, že im dáme viac dôvodov zaujímať sa o nás.