S menšími politickými ťažkosťami vzniká v Česku vláda pod vedením víťaza parlamentných volieb A. Babiša. Je to prirodzené, keďže rovnako ako na Slovensku je to čas, kedy stúpa úloha prezidenta do výšin a na politickej šachovnici sa stáva silným hráčom. Po vymenovaní vlády je to už naopak, keďže kontrola činnosti vlády prináleží parlamentu, a nie hlave štátu.

Z politického hľadiska je prezident P. Pavel niekde inde, ako budúca vládna koalícia vedená A. Babišom, a preto sú isté ťažkosti pochopiteľné. Dôležitejšie ako ich osobné nastavenia sú však právomoci a úlohy, ktoré majú k dispozícii z titulu svojich funkcií – prezidenta a víťaza volieb.

Preto je tiež ich politická hra zaujímavá. Napokon aj Slovensko zažíva podobné povolebné hry. A keďže prezident je vskutku v povolebnom čase silným hráčom – hoci nie najsilnejším – kruciálnou otázkou je, či dodržiava a rešpektuje mantinely pravidiel hry. Inými slovami, či sa pohybuje v daných ústavných a zákonných pravidlách alebo ich – napríklad v zápale hry – posúva alebo sa snaží posúvať ďalej. Aktuálne možno sledovať možnosť druhú.

Prezident P. Pavel totiž požaduje od víťaza volieb a potenciálneho premiéra veci, ktoré na základe pravidiel požadovať nemôže. Respektíve môže – keďže tak robí – ale potom musí znášať aj následky. Čo sa už aj stalo. A. Babiš totiž urobil ústretový krok a doručil mu okrem iného aj Programové vyhlásenie vlády, ktorá síce ešte neexistuje de iure, ale vzhľadom na vytvorenie koalície existuje de facto. Prezident vzniesol k nemu isté požiadavky, ktoré však nová koalícia odmietla akceptovať a vyhlásenie kvôli nim meniť a zmeniť. Prezident P. Pavel sa teraz tvári, že sa nič nestalo, ale stalo – keďže jeho žiadosti (sic!) koalícia nevyhovela, o figúrku na politickej šachovnici už prišiel. A nemusí byť posledná.

Hrá sa totiž hlavne o stret záujmu A. Babiša. Prezident žiada, aby riešenie A. Babiš predstavil verejnosti, pričom sa odvoláva na jedno z rozhodnutí Ústavného súdu. Hoci každý je na riešenie pochopiteľne zvedavý, z hľadiska hry si postavil P. Pavel figúrku naviac, keďže konkrétna právna veta znie: „Je proto povinností prezidenta republiky přihlížet při zvažování, koho jmenovat předsedou vlády (a poté na návrh předsedy vlády jejím členem), k tomu, zda jmenováním může takový (zejména neřešitelný) střet vzniknout a zda bude moci být řešen postupem, který Ústava, popř. zákon (zejména zákon o střetu zájmů) předvídá.“

Zodpovednosť je teda výlučne na prezidentovi, verejnosť o tom A. Babiš môže – ak chce – informovať, ale nemusí. Opäť inak – ide iba o prezidentský dodatok k výroku Ústavného súdu, ktorým sa P. Pavel snaží nenápadne rozšíriť právomoci prezidenta. Dupľom, ak pred pár týždňami po stretnutí s A. Babišom vyhlásil, že „Možností je několik, některé mi i ukázal, zatím je nebudu komentovat, dokud to nebude aktuální.“. Iba pre úplnosť, povinnosť vyriešiť stret záujmov má premiér do 30 dní od vymenovania do funkcie, nie pred vymenovaním do nej.

Zhrnuté a podčiarknuté – kým A. Babiš je povinný prezidentovi oznámiť, ako chce po vymenovaní vyriešiť stret záujmov, neznamená to, že je to povinný oznámiť aj verejne. To už je na jeho dobrej vôli. Tak či onak, dá sa staviť na to, že s riešením, s ktorým príde, nebudú všetci spokojní. Vyhlásením prezidenta, že „Rychlost dalších kroků směřujících k ustavení vlády je na Andreji Babišovi. Záleží, kdy zveřejní postup ve věci střetu zájmů a kandidáty na ministry vlády ANO,“ tak prichádza o ďalšiu figúrku. 

Hoci prezident nemá z pochopiteľných dôvodov žiadnu lehotu, dokedy má previesť vôľu voličov do praxe, nemôže ju nekonečne naťahovať, pretože to ublíži nie A. Babišovi alebo jeho koalícii, ale celej krajine. Taktiku prezidenta P. Pavla nie je ťažké uhádnuť, ale v tejto chvíli sa jej netreba venovať, písmeniek je už beztak viac ako dosť. Dôležitejšie je, že vláda v demisii, ktorou súčasná vláda P. Fialu je, môže a má iba svietiť a kúriť, keďže v parlamente dokáže presadiť iba jedno – nič. A tak sa spravovať krajina naozaj nedá ani nemá.

No. Keďže nejde o veľa, ale o moc, situácia tak či onak bude na konci dňa tam, kde aj má byť. Dôvod je prostý aj pekný – lebo tak rozhodli voliči. A jedným zo stĺpov demokracie je, že politici v nej ich vôľu rešpektujú. Bez výnimky.