< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J.HRABKA: Kto vie, koľko kandidátov na sudcov má NRSR zvoliť?

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Neobyčajnú ústavnú motanicu sa v komentári snaží rozpliesť J. Hrabko.

Dnes sa začína ďalšia schôdza parlamentu. V jej programe je aj v poradí už tretia voľba kandidátov na post ústavných sudcov. Je zvláštne, že ani po ich vypočutí ústavnoprávnym výborom, ani v predmetnej parlamentnej tlači nie je uvedené a známe, koľkých kandidátov majú vlastne poslanci zvoliť a známe je len, to, že ich majú voliť.

Až do kompletného vytvorenia zboru ústavných sudcov, ktorý má mať 13 členov, treba opakovať: to, že ich od polovice februára tohto roka nemá, je vinou a chybou výlučne parlamentu a nikoho iného.

Isto, parlament už poslal do prezidentského paláca na vymenovanie 8 kandidátov, z ktorých prezident vybral troch sudcov. Mal ich však podľa Ústavy poslať 18, aby z nich prezident 9 sudcov, teda presne toľko, koľko ich po skončení mandátu z Ústavného súdu odišlo.

Rozhodnutie prezidenta, ktorý si vybral z 8 kandidátov 3 sudcov, situáciu zamotalo ešte viac. A azda najväčším nedorozumením je tvrdenie A. Kisku, že 5 kandidátov naďalej zostáva v hre o vymenovanie, hoci ich už vymenovať odmietol a za sudcov nevybral. Možnosť mal, ale premrhal.

Tým sa prezident nielen nebezpečne priblížil k spôsobom parlamentu v tejto veci, ale podobne ako parlament, Ústavu pokrkval. Samozrejme, prezident má právo si (ne)vybrať z kandidátov parlamentu toho, koho chce. Ale ak už raz o nich rozhodoval a aj rozhodol hoci nemusel, nemal by o nich rozhodovať opäť: rozhodovací akt vykonal, koniec, bodka a na rade by tak mali byť ďalší kandidáti. V opačnom prípade prezident – rovnako ako parlament – ústavný akt iba rozbabral a je všeobecne známe, že to, čo je rozbabrané, nie je dobré. Ani ústavné.

Odpoveď parlamentu ešte nie je známa. Faktom je, že Ústavnému súdu chýba ešte 6 sudcov a že prezident ich má vyberať z dvojnásobného počtu kandidátov, zvolených v parlamente.

Prezident tvrdí, že mu 5. kandidátov zostalo z predchádzajúcej várky, čo znamená, že by mu parlament mal dodať ešte rovných 10 kandidátov, keďže 8, z ktorých vybral 3 sudcov, mu už dodal. V praxi by to ale znamenalo, že A. Kiska bude vyberať z 15. kandidátov iba 6 sudcov.

Otázne je, či mu parlament 10 kandidátov dodá alebo mu dodá – vzhľadom na obsadenie šiestich sudcovských miest dvojnásobný počet 12 kandidátov. Alebo – ak akceptuje tvrdenie prezidenta, že 5 kandidátov už má – iba 7 ďalších kandidátov, čím doplní stav na 12 kandidátov, z ktorých má prezident vybrať 6 sudcov. Možné a pravdepodobné je pritom aj to, že parlament prezidentovi po tretej voľbe dodá iba zopár kandidátov alebo ani jedného.

Všetko uvedené má vlastné pre aj proti, každý scenár je možný. Isté je len to, že takto zamotaná situácia ohľadom ústavných sudcov, v krajine ešte nebola.

Aj preto až do kompletného vytvorenia zboru ústavných sudcov, ktorý má mať 13 členov, treba tiež opakovať: Ústavný súd je tu pre ľudí, nie pre politické hry.