Aj keď v súčasnosti všetky cesty vedú do Ríma, nič nebráni bližšie sa pozrieť na Slovensko na prvý mesiac uvedenia kontroverznej tzv. transakčnej dane do praxe. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že minister financií L. Kamenický išiel presne v stopách ministerky kultúry M. Šimkovičej, ktorá vyhlásila, že kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná. A tak aj transakčná daň je rýdzo slovenská, keďže prináša problémy aj tam, kde by ich naozaj prinášať nemusela. Naznačuje to aj pohľad druhý, tretí aj x-istý.

Samozrejme, aj táto daň ako ktorákoľvek iná je z vecného hľadiska témou viac pre odborníkov ako pozorovateľov politickej scény. Hoci nájsť odborníka, ktorý by vedel vyargumentovať zrozumiteľnosť tohto zákona pre ľudí – aké sú ich práva aké povinnosti – je ako hľadať ihlu v kope sena. Napokon, poukazuje na to aj usmernenie ministerstva financií k danému zákona, ktorého problémom je, že zákon nevykladá, ale dopisuje. Možno však oceniť prístup ministerstva financií, ktorá sa tejto novinke venuje oveľa viac ako býva zvykom a skúša vysvetliť aj nevysvetliteľné. V záujme naplnenia štátnej kasy.

Akokoľvek, je faktom, že zo zákona o transakčnej dani, oficiálne o dani z finančných transakcií, sa stal nielen vecný, ale tiež politický problém. Spor o neho nastal dokonca nielen medzi vládnymi a mimovládnymi stranami, ale tiež vnútri samotnej vládnej koalície. Nečudo, keďže zákon vykazuje očividné znaky nesúladu tak s Ústavou ako aj európskym právom, ktoré sa Slovensko dobrovoľne zaviazalo nielen rešpektovať, ale aj dodržiavať.

Napríklad z pohľadu diskriminácie. Autor nevie po maďarsky a v takýchto záležitostiach nedôveruje ani rôznym prekladačom či umelej inteligencii, ale ak v Maďarsku, ako jedinej krajine EÚ, takáto daň funguje, azda stačilo aj na Slovensku ho iba preložiť a tak ho do praxe zaviesť. Teda nie do neho vymýšľať a vkladať ešte to slovenské, čo ako vidno, prináša problémy. Vecné aj politické.

Alebo skôr naopak, politické a vecné. Zákon o dani z finančných transakcií bol schválený začiatkom októbra minulého roka a účinnosť nadobudol koncom rovnakého mesiaca a roka. Odznelo voči nemu množstvo výhrad, politických aj vecných. Kým vecné môžu vyriešiť iba vládne strany, politické môžu riešiť aj strany mimovládne. Ale neriešia – Ústavný súd dodnes nezverejnil podanie skupiny poslancov o posúdenie zákona s Ústavou. Zrejme preto, lebo ho ešte nedostal. A ak ho dodnes nedostal, všetky reči mimovládnych poslancov o tom, aký je tento zákon škodlivý, sú prázdne, nenáležité do budúcnosti aj škodlivé.