Včera – ľudovo povedané – padol štvrtý člen štvrtej vlády R. Fica. Presnejšie, podal demisiu, ktorú prezident P. Pellegrini prijal.

Nebolo to žiadnym tajomstvom, keďže už predtým hlava štátu uviedla, že tak urobí. Neznámou bolo iba to, čo bude ďalej a ani v tom sa P. Pellegrini nenechal pomýliť a postupoval správne, teda v súlade s Ústavou. Tá dáva prezidentovi dve možnosti – po prijatí demisie buď na návrh premiéra vymenuje nového člena vlády alebo, ak taký návrh nemá, poverí iného člena vlády dočasným riadením úradu, v tomto prípade pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. To nie je chvála P. Pellegriniho, ale iba popis udalosti, keďže viacerí si ešte pamätajú, že aj s takým jednoduchým a jednoznačným úkonom ako je podanie demisie, bývali problémy – napríklad, keď člen vlády podal demisiu, ale hlava štátu s ňou otáľala až dovtedy, kým ju nevzal späť. V rozpore s Ústavou.

Vecne bol tentoraz postup prezidenta správny a niet k nemu čo dodať. Na rozdiel od politickej roviny, keďže hneď prvou zaujímavosťou je, že Hlas-SD už prišiel o tretieho člena vlády zo štyroch. A túto skutočnosť nedokážu prekryť ani reči jeho predsedu M. Šutaja Eštoka. Je pochopiteľné, že sa nimi snaží odsunúť vlastné problémy – či už na ministerstve vnútra, ktoré pod jeho vedením nedávno prehralo zásadný spor, ale tiež osobné, keďže rovnako zásadný spor prehral nielen ako minister, ale aj ako osoba. Aby neprišlo k omylu, v oboch prípadoch ide o právoplatné rozsudky.

Ak za dva roky príde strana o troch zo štyroch členov vlády, je to politická katastrofa. Iba pre úplnosť, A. Danko a jeho SNS skončili horšie, ale je to z iných a vopred známych dôvodov. Pri strane Hlas-SD je to katastrofou aj preto, lebo je prirodzené, že do vlády poslala tých najlepších z najlepších straníkov. Hoci hlavné slovo kto a akú funkciu dostane, mal vtedy P. Pellegrini, vidno, že nemal šťastnú ruku. A či ju bude mať dnes M. Šutaj Eštok zostáva otázne. Isté zatiaľ je, že nominanta hľadá už zhruba týždeň, ale stále ho nenachádza. Dôvody sú najmenej tri – prvým je, že možno na to iba nemá čas, keďže skôr potrebuje oznamovať verejnosti že „prijal demisiu“ P. Kmeca (sic!) alebo, že nariadil „interný audit a kontrolu“ (sic!)“ v úrade P. Kmeca. Druhým, že pretlak kandidátov je veľký a vyberať treba naozaj opatrne, teda podľa záväzkov. A tretím, že všetko je inak.

To, čo inak nie je, ale môže byť ďalším problémom je, že s nomináciou predsedu Hlasu-SD musí súhlasiť aj predseda Smeru-SD, keďže je to premiér, kto na konci dňa odnesie do paláca návrh na nového člena vlády. Nie je to teda vôbec až také jednoduché ako sa navonok môže zdať.

Naopak, jednoduché je zhrnutie uvedeného – je faktom, že strana Hlas-SD má po dvoch rokoch vo vláde značný a očividný politický problém. Dôvody sú známe a ak ich nevyrieši sama, vyrieši ich za ňu niekto iný. Lebo tak to v politike chodí.