FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Opozičné strany fakticky podporili vyškrtnutie a vymazanie Nežnej revolúcie z kalendára, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Na politickej scéne zavládla všeobecná radosť s posunutím návrhu novely zákona o dani z finančných transakcií do druhého čítania. Hlasovali totiž za neho nielen vládni, ale aj mimovládni poslanci. Básnik by povedal, akoby ich jedna mater mala.
Po prvé. Ale nielen básnik, v politike ide totiž vskutku o pozoruhodnú, veľmi sporadickú či nevšednú záležitosť. Pri zákonoch alebo ich novelách, pri ktorých si vládna koalícia nevystačí sama, ide zväčša spojenú s dlhým a dôkladným vyjednávaním, na konci ktorého je kompromis. Obe strany – vládne aj mimovládne – sú tak na konci dňa rovnako spokojné aj nespokojné.
Po druhé. To však nie je tento prípad, keďže vládna koalícia mimovládne strany k novele zákona nepotrebovala. Vystačila si sama, rovnako, ako si sama vystačila pri prijímaní samotného zákona. Vyhlásenia mimovládnych strán, ako koalícia ustúpila ich tlaku, ako R. Fico prehral a to za potlesku viacerých médií, sú len politickou a mediálnou rozprávkou. Faktom je iné: že mimovládne strany podporili koaličný obchod a predali Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorého zrušenie ako dňa pracovného pokoja bolo podmienkou súhlasu úpravy zákona o transakčnej dani.
Po tretie. Isto, mimovládne strany budú kričať, keď si vládna koalícia túto dohodu v parlamente presadí, ale zbytočne. Koalícia ju už z ruky nepustí, ale skôr si ju v zákulisí vychutná. Navonok bude tvrdiť, že inak to nešlo a keďže o podmienke obchodu – úprava dane za zrušenie dňa pracovného pokoja – mimovládne strany vopred vedeli a aj tak za ňu hlasovali, inak to ani nepôjde. Taká možnosť – porátať sa nežne s Nežnou revolúciou – sa totiž ani premiérovi R. Ficovi nevyskytne každý deň. Napokon, podporili ho všetky parlamentné strany bez výnimky.
Predané. Namiesto toho, aby mimovládne strany nahlas povedali, že takýto obchod odmietajú a hlasovať za úpravu transakčnej dane s touto podmienkou preto nemôžu, nechcú a nebudú, namiesto toho, aby nechali koalíciu ďalej sa variť vo vlastnej šťave, fakticky podporili vyškrtnutie a vymazanie Nežnej revolúcie z kalendára.
A táto nová generácia politikov je na to ešte aj hrdá, hoci nejde o fazuľky, ale o princíp a spôsoby.
K poznámke pod čiarou aj preto možno uviesť, že takto sa to nielen javí, ale tak to aj je. Zúfať však netreba – bude aj horšie. Keď napríklad bude schválená novela Ústavy v znení, v ktorom bola navrhnutá. Či už s doplnkami alebo bez nich.
Po prvé. Ale nielen básnik, v politike ide totiž vskutku o pozoruhodnú, veľmi sporadickú či nevšednú záležitosť. Pri zákonoch alebo ich novelách, pri ktorých si vládna koalícia nevystačí sama, ide zväčša spojenú s dlhým a dôkladným vyjednávaním, na konci ktorého je kompromis. Obe strany – vládne aj mimovládne – sú tak na konci dňa rovnako spokojné aj nespokojné.
Po druhé. To však nie je tento prípad, keďže vládna koalícia mimovládne strany k novele zákona nepotrebovala. Vystačila si sama, rovnako, ako si sama vystačila pri prijímaní samotného zákona. Vyhlásenia mimovládnych strán, ako koalícia ustúpila ich tlaku, ako R. Fico prehral a to za potlesku viacerých médií, sú len politickou a mediálnou rozprávkou. Faktom je iné: že mimovládne strany podporili koaličný obchod a predali Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorého zrušenie ako dňa pracovného pokoja bolo podmienkou súhlasu úpravy zákona o transakčnej dani.
Po tretie. Isto, mimovládne strany budú kričať, keď si vládna koalícia túto dohodu v parlamente presadí, ale zbytočne. Koalícia ju už z ruky nepustí, ale skôr si ju v zákulisí vychutná. Navonok bude tvrdiť, že inak to nešlo a keďže o podmienke obchodu – úprava dane za zrušenie dňa pracovného pokoja – mimovládne strany vopred vedeli a aj tak za ňu hlasovali, inak to ani nepôjde. Taká možnosť – porátať sa nežne s Nežnou revolúciou – sa totiž ani premiérovi R. Ficovi nevyskytne každý deň. Napokon, podporili ho všetky parlamentné strany bez výnimky.
Predané. Namiesto toho, aby mimovládne strany nahlas povedali, že takýto obchod odmietajú a hlasovať za úpravu transakčnej dane s touto podmienkou preto nemôžu, nechcú a nebudú, namiesto toho, aby nechali koalíciu ďalej sa variť vo vlastnej šťave, fakticky podporili vyškrtnutie a vymazanie Nežnej revolúcie z kalendára.
A táto nová generácia politikov je na to ešte aj hrdá, hoci nejde o fazuľky, ale o princíp a spôsoby.
K poznámke pod čiarou aj preto možno uviesť, že takto sa to nielen javí, ale tak to aj je. Zúfať však netreba – bude aj horšie. Keď napríklad bude schválená novela Ústavy v znení, v ktorom bola navrhnutá. Či už s doplnkami alebo bez nich.
