V slovenskom parlamente sa naozaj často nestáva, aby prešiel nejaký návrh mimovládnych poslancov, či už pozmeňujúci k návrhu zákona alebo samotný návrh zákona. Úlohy sú dané a rozdelené spôsobom – my vládneme, vy sa pozeráte. Ale sem-tam sa predsa len udeje, že vládne a mimovládne strany nájdu spoločnú reč. Práve vtedy však treba zbystriť pozornosť, keďže ide o vec neočakávanú a nečakanú. Stále totiž platí známy Murphyho zákon, podľa ktorého keď zasadá parlament, život a majetok občanov sú v ohrození. Práve sa stalo.

Za vládny návrh zákona „o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci“ hlasovali podľa očakávania poslanci vládnej koalície, ale tiež Progresívneho Slovenska. Teda najsilnejšej mimovládnej strany, ktorá sa netají ani ambíciou vymeniť stávajúcu vládnu koalíciu. Otázku, prečo ju potom podporuje, nateraz možno ponechať bokom, keďže oveľa dôležitejšie je, čo za zákon vlastne podporila. Odpoveď je jednoduchá podobne ako samotný zákon – ide o zákon, ktorý je pre život ľudí v krajine nebezpečný.

Tridsať poslancov PS odhlasovalo, že štát má mať k dispozícii na jednom mieste všetky údaje o ľuďoch, ich majetkoch a súkromnom živote. A to všetko a mnohé iné bez udelenia ich súhlasu. Zhromaždené majú byť na ministerstve hospodárstva, ktoré by malo mať systém proti napadnutiu hackermi zrejme zabezpečený lepšie ako kataster. Ktorý ho mal zabezpečený azda najlepšie, ale iba dovtedy, kým ho hackeri nenapadli.

Povedané v skratke: každá štátna inštitúcia, ktorá má nejaké informácie o občanoch, je povinná ich ministerstvu hospodárstva poskytnúť. A riadne štruktúrované, vláda dokonca navrhla uvádzať aj národnosť, lebo aj podľa národnosti chcela energopomoc zavádzať.

Prirodzene, ak chce štát energopomoc zaviesť, nikto a nič mu v tom nebráni. Podobne ako mu nič, s výnimkou politických následkov, nebráni ju nezaviesť. V každom prípade nejde o žiadnu veľkú matematiku. Navyše, uvedený zákon žiadnu energopomoc nezavádza, to, čo zavádza je neprípustné zhromažďovanie citlivých údajov ľudí. Bez ich predchádzajúceho súhlasu, to treba neustále opakovať. Takže vylúčiť nemožno ani to, že energopomoc nebude žiadna, ale citlivé údaje budú vyzbierané a bude tak možné s nimi narábať inak.

A za toto hlasovali poslanci Progresívneho Slovenska na čele s predsedom M. Šimečkom. Celé zle. Ešteže tento vládny návrh, ktorý bol navyše v skrátenom legislatívnom konaní – aby to náhodou niekomu neprišlo čudné – nepodporili aspoň ostatné mimovládne strany, ktoré si na vládne lepidlo nesadli. To však žiadna útecha nie je, tou by bolo, ak by sa zákon ocitol na Ústavnom súde, aj s požiadavkou na okamžité pozastavenie jeho účinnosti.

K tradičnej poznámke pod čiarou tentoraz patrí, že tak, ako na Slovensku zlyhala demokracia pod vedením sociálnych demokratov, rovnako môže zlyhať aj demokracia pod vedením progresívcov. Horší zákon si totiž na podporu vládnej koalície už vybrať ani nemohli, pričom radosť koalície je nielen ohromná, ale aj oprávnená – argument, že zákon podporili aj poslanci Progresívneho Slovenska je totiž nepriestrelný. Je to fakt.