Prvé veľké jesenné mítingy mimovládnych strán sa síce skončili, ale ďalšie budú isto nasledovať. Nielen politická, ale hlavne spoločenská situácia sa totiž pomaly, ale isto dostáva do bodu, v ktorom už dávno nebola.

Napriek tomu ako aj napriek záplave správ, ktoré skákať od radosti väčšine ľudí naozaj neumožňujú, však vidno, že občianska spoločnosť ešte stále nie je na kolenách. A dokáže sa postaviť politickej moci aj vládnej garnitúre. Čo je zároveň oveľa lepšia správa ako ktorákoľvek iná.

Je predsa skvelé, keď sa množstvo organizácií z vedeckej a lekárskej komunity postaví verejne a oficiálne za Slovenskú akadémiu vied v spore o vakcíny, ktorý s ňou vedie vláda prostredníctvom splnomocnenca P. Kotlára. Je predsa skvelé, keď školy oznamujú, že hoci vláda rozhodla o zrušení pracovného pokoja 17. novembra, deň pracovného pokoja svojim študentom zabezpečia udelením rektorského či riaditeľského voľna. Je to pokojný, nenásilný odpor voči rozhodnutiam vládnej koalície, ktorá predkladanými zákonmi, spôsobmi a postupmi priznáva, že nevie ako štát riadiť, ale iba doriadiť.

Vzhľadom na ťažkosti, ktoré krajinu čakajú zo všetkých štyroch svetových strán, sú nielen uvedené, ale aj ďalšie aktivity občianskej spoločnosti jednoducho fajn. Politika by mala zostať spravovaním vecí verejných, v záujme verejnosti a v jej prospech. Najmä v časoch, kedy stranícka politika zlyháva a čoraz viac sa mení na obyčajné politikárčenie.