Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Poslanci pripravili návrh na zvedenie štátneho sviatku, ktorý budeme oslavovať prácou, školou a inými nesviatočnými činnosťami, keďže voľno nebude, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Parlament má v programe septembrovej schôdze až tri návrhy novely jedného zákona – o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Spoločné majú tiež to, že všetky tri predložili poslanci vládnej koalície, z čoho možno vyčítať aj to, ako funguje ich vzájomná komunikácia, spolupráca a práca.
Prvý návrh predložili poslanci klubu OĽaNO: ide o návrh na zavedenie nového pamätného dňa – Deň pamiatky obetí komunistického režimu, ktorý by mal byť 24. júna. Odôvodnený je tým, že má „podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie a osobitne si pripomenúť obete komunistického režimu.“ Stručné, jasné, zreteľné. Až priveľmi.
Druhý návrh predložili poslanci klubu OĽaNO. Ide o návrh na zavedenie dvoch pamätných dní naraz – „Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991,“ ktorý má byť 21. júna a „Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968,“ ktorý má byť 21. augusta.
Na prípadnú námietku, že taká krajina ani v jednom prípade neexistovala, odpovedajú navrhovatelia tým, že používajú „aktuálne platný názov Česko-Slovensko, tak ako je od roku 1990 zakotvený v kodifikačných Pravidlách slovenského pravopisu a Krátkom slovníku slovenského jazyka.“ Skutočnosť, že je možné návrh naformulovať lepšie, presnejšie aj pravdivejšie možno príde na rad v druhom čítaní.
Tretí návrh predložili poslanci OĽaNO, Sme rodina, SaS, aj Za ľudí. Aj pri ňom možno hovoriť o istej osobitosti aj špecifickosti. Týka sa zavedenia nového štátneho sviatku označeného ako „Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu,“ ktorý má byť 28. októbra. Rovnako, ako je tomu v ČR, hoci tam sa názov štátu uvádza bez pomlčky.
No. Tento návrh bude zrejme zo všetkých najviac diskutovaný, keďže medzi politickými tábormi niet zhody už na dátume. Stačí si azda pripomenúť, že pred dvomi rokmi, 30. 10. 2018, kedy bolo sté výročie Deklarácie slovenského národa, bol štátnym sviatkom práve tento deň, a nie o dva dni skôr. To je osobitosť.
Špecifikum je inde – navrhovatelia totiž uvádzajú, že tento štátny sviatok nemá byť dňom ani pracovného pokoja a ani sviatkom podľa iných predpisov. Takže: 28. október má byť zaradený medzi štátne sviatky, ale v porovnaní s nimi vlastne žiadnym štátnym sviatkom nebude. Pretože počas neho nebude žiadne sviatočné voľno, žiadny deň pracovného pokoja, ale oslavovať sa bude prácou, školou a inými „nesviatočnými“ povinnosťami. Ešte inak - bude to taký obyčajný pracovný deň, akurát, že bude podľa zákona sviatočný. Lebo si to tak poslanci vymysleli.
Štátne sviatky tu však nie sú preto, aby boli, ale preto, lebo majú pripomínať skutočne výnimočné dni. Také, ktoré si zaslúžia, aby sa pri ich výročí na udalosti s nimi späté spomínalo. A pripomínalo, že sú pre spoločnosť dôležité aj z pohľadu minulosti, aj z pohľadu prítomnosti a tiež z pohľadu jej budúcnosti. Čo 28. október nepochybne spĺňa: bez neho by totiž nebola drvivá väčšina štátnych sviatkov, ktoré na Slovensku sú.
Paródiu na štátny sviatok je však lepšie nemať ako mať. Stále je čas to napraviť, ale vymyslieť niečo také sa nedá, to sa môže iba stať.
Prvý návrh predložili poslanci klubu OĽaNO: ide o návrh na zavedenie nového pamätného dňa – Deň pamiatky obetí komunistického režimu, ktorý by mal byť 24. júna. Odôvodnený je tým, že má „podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie a osobitne si pripomenúť obete komunistického režimu.“ Stručné, jasné, zreteľné. Až priveľmi.
Druhý návrh predložili poslanci klubu OĽaNO. Ide o návrh na zavedenie dvoch pamätných dní naraz – „Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991,“ ktorý má byť 21. júna a „Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968,“ ktorý má byť 21. augusta.
Na prípadnú námietku, že taká krajina ani v jednom prípade neexistovala, odpovedajú navrhovatelia tým, že používajú „aktuálne platný názov Česko-Slovensko, tak ako je od roku 1990 zakotvený v kodifikačných Pravidlách slovenského pravopisu a Krátkom slovníku slovenského jazyka.“ Skutočnosť, že je možné návrh naformulovať lepšie, presnejšie aj pravdivejšie možno príde na rad v druhom čítaní.
Tretí návrh predložili poslanci OĽaNO, Sme rodina, SaS, aj Za ľudí. Aj pri ňom možno hovoriť o istej osobitosti aj špecifickosti. Týka sa zavedenia nového štátneho sviatku označeného ako „Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu,“ ktorý má byť 28. októbra. Rovnako, ako je tomu v ČR, hoci tam sa názov štátu uvádza bez pomlčky.
No. Tento návrh bude zrejme zo všetkých najviac diskutovaný, keďže medzi politickými tábormi niet zhody už na dátume. Stačí si azda pripomenúť, že pred dvomi rokmi, 30. 10. 2018, kedy bolo sté výročie Deklarácie slovenského národa, bol štátnym sviatkom práve tento deň, a nie o dva dni skôr. To je osobitosť.
Špecifikum je inde – navrhovatelia totiž uvádzajú, že tento štátny sviatok nemá byť dňom ani pracovného pokoja a ani sviatkom podľa iných predpisov. Takže: 28. október má byť zaradený medzi štátne sviatky, ale v porovnaní s nimi vlastne žiadnym štátnym sviatkom nebude. Pretože počas neho nebude žiadne sviatočné voľno, žiadny deň pracovného pokoja, ale oslavovať sa bude prácou, školou a inými „nesviatočnými“ povinnosťami. Ešte inak - bude to taký obyčajný pracovný deň, akurát, že bude podľa zákona sviatočný. Lebo si to tak poslanci vymysleli.
Štátne sviatky tu však nie sú preto, aby boli, ale preto, lebo majú pripomínať skutočne výnimočné dni. Také, ktoré si zaslúžia, aby sa pri ich výročí na udalosti s nimi späté spomínalo. A pripomínalo, že sú pre spoločnosť dôležité aj z pohľadu minulosti, aj z pohľadu prítomnosti a tiež z pohľadu jej budúcnosti. Čo 28. október nepochybne spĺňa: bez neho by totiž nebola drvivá väčšina štátnych sviatkov, ktoré na Slovensku sú.
Paródiu na štátny sviatok je však lepšie nemať ako mať. Stále je čas to napraviť, ale vymyslieť niečo také sa nedá, to sa môže iba stať.
