FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Čo sa týka témy personálneho obsadenia ústavného súdu, je v tom problém, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
V závetrí schvaľovania novely Ústavy zostali v úzadí dve správy, ktoré sa týkajú Ústavného súdu. Presnejšie, jeho chýbajúceho sudcu. Ústavný súd má mať podľa Ústavy 13 sudcov, ale má ich iba 12 a to už viac ako dva roky. A nie, nesúvisí to s konsolidáciou.
Prvú správu vydal predseda parlamentu R. Raši, ktorý na rovinu vyhlásil, že voľbu na uprázdnené miesto sudcu Ústavného súdy vyhlási až potom, ako bude zrejmá politická dohoda a reálna šanca na úspešnú voľbu. „Ako predseda parlamentu aktívne komunikujem s koaličnými partnermi, aby sme tento stav s chýbajúcim ústavným sudcom čo najskôr vyriešili a zabezpečili plnú funkčnosť Ústavného súdu,“ riekol. Inými slovami, kým nebude politická dohoda medzi koaličnými stranami, voľba kandidátov nebude. Ešte inak, bude to chcieť istú odvahu, aby sa niekto na uvoľnené miesto vôbec prihlásil, lebo bude automaticky spájaný s vládnou koalíciou.
A oprávnene, hoci zvolenie isté nebude mať aj tak. Politická dohoda je jedna vec, voľby poslancov druhá.
Druhou neveľmi nápadnou, ale o to dôležitejšou správou bolo, že predseda Ústavného súdu I. Fiačan navštívil prezidentský palác. „Prezident SR sa zaujímal o aktuálnu situáciu na ÚS SR, jeho finančné zabezpečenie ako aj personálne obsadenie,“ oznámila jeho kancelária. Čo sa týka témy personálneho obsadenia súdu, je v tom problém. A to aj napriek tomu, že I. Fiačan avizoval vystúpenie v parlamente, aby poslancov presvedčil, že majú zvoliť dvoch kandidátov na miesto chýbajúceho sudcu. Zatiaľ tak neurobil a bolo by to aj zbytočné. Z viacerých dôvodov.
Už dávno to totiž nie je tak, že parlament musí zvoliť kandidátov, aby z nich prezident mohol vybrať ústavného sudcu a súd mohol opäť začať konať v kompletnom zložení. Ústava totiž už počíta s tým, že parlament nechce, nemôže alebo nedokáže kandidátov zvoliť. A aby Ústavný súd nebol paralyzovaný ako kedysi, je v nej napísané aj nasledovné: „Ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí potrebný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov od zániku funkcie sudcu ústavného súdu z iných dôvodov, prezident Slovenskej republiky môže vymenovať sudcov ústavného súdu zo zvolených kandidátov na sudcov ústavného súdu.“
Isto, v Ústave je napísané, že prezident iba môže, teda nie je povinný urobiť. Lenže – ako to politici a právnici radi pripomínajú – Ústavu je potrebné vykladať v súvislostiach, a nie iba podľa jedného článku, odseku čí písmena. Takže v tejto súvislosti treba pripomenúť aj ďalší článok, ktorý znie: „Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.“. A ten už nehovorí o tom, že môže zabezpečiť, ale že zabezpečuje. Teda koná.
Prezident P. Pellegrini ale v tejto súvislosti nekoná a tak možno konštatovať, že týmto nekonaním porušuje Ústavu. Zvolených kandidátov, ktorí neboli vymenovaní za sudcov Ústavných súdov je totiž ako maku.
Prvú správu vydal predseda parlamentu R. Raši, ktorý na rovinu vyhlásil, že voľbu na uprázdnené miesto sudcu Ústavného súdy vyhlási až potom, ako bude zrejmá politická dohoda a reálna šanca na úspešnú voľbu. „Ako predseda parlamentu aktívne komunikujem s koaličnými partnermi, aby sme tento stav s chýbajúcim ústavným sudcom čo najskôr vyriešili a zabezpečili plnú funkčnosť Ústavného súdu,“ riekol. Inými slovami, kým nebude politická dohoda medzi koaličnými stranami, voľba kandidátov nebude. Ešte inak, bude to chcieť istú odvahu, aby sa niekto na uvoľnené miesto vôbec prihlásil, lebo bude automaticky spájaný s vládnou koalíciou.
A oprávnene, hoci zvolenie isté nebude mať aj tak. Politická dohoda je jedna vec, voľby poslancov druhá.
Druhou neveľmi nápadnou, ale o to dôležitejšou správou bolo, že predseda Ústavného súdu I. Fiačan navštívil prezidentský palác. „Prezident SR sa zaujímal o aktuálnu situáciu na ÚS SR, jeho finančné zabezpečenie ako aj personálne obsadenie,“ oznámila jeho kancelária. Čo sa týka témy personálneho obsadenia súdu, je v tom problém. A to aj napriek tomu, že I. Fiačan avizoval vystúpenie v parlamente, aby poslancov presvedčil, že majú zvoliť dvoch kandidátov na miesto chýbajúceho sudcu. Zatiaľ tak neurobil a bolo by to aj zbytočné. Z viacerých dôvodov.
Už dávno to totiž nie je tak, že parlament musí zvoliť kandidátov, aby z nich prezident mohol vybrať ústavného sudcu a súd mohol opäť začať konať v kompletnom zložení. Ústava totiž už počíta s tým, že parlament nechce, nemôže alebo nedokáže kandidátov zvoliť. A aby Ústavný súd nebol paralyzovaný ako kedysi, je v nej napísané aj nasledovné: „Ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí potrebný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov od zániku funkcie sudcu ústavného súdu z iných dôvodov, prezident Slovenskej republiky môže vymenovať sudcov ústavného súdu zo zvolených kandidátov na sudcov ústavného súdu.“
Isto, v Ústave je napísané, že prezident iba môže, teda nie je povinný urobiť. Lenže – ako to politici a právnici radi pripomínajú – Ústavu je potrebné vykladať v súvislostiach, a nie iba podľa jedného článku, odseku čí písmena. Takže v tejto súvislosti treba pripomenúť aj ďalší článok, ktorý znie: „Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.“. A ten už nehovorí o tom, že môže zabezpečiť, ale že zabezpečuje. Teda koná.
Prezident P. Pellegrini ale v tejto súvislosti nekoná a tak možno konštatovať, že týmto nekonaním porušuje Ústavu. Zvolených kandidátov, ktorí neboli vymenovaní za sudcov Ústavných súdov je totiž ako maku.
