FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Obranu V. Rakušana, že išlo o súkromnú návštevu na protivládnej demonštrácii v Bratislave, nemožno brať vôbec vážne, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Keďže voľby do českého parlamentu sa blížia závratnou rýchlosťou – budú 3. a 4. októbra – podobnou rýchlosťou sa k záveru rúti aj predvolebná kampaň. Takže tamojší politici robia aj veci, ktoré by inak nerobili a čo je nateraz dôležitejšie, aj tak argumentujú.
Vo volebnej kampani je dovolené naozaj veľa, ale isté veci sú predsa len za čiarou, hoci zákonom zakázané nie sú. Medzi také patrí aj neoficiálna návšteva oficiálneho predsedu politickej strany – ktorá kandiduje v nadchádzajúcich voľbách – podpredsedu vlády ČR, ministra vnútra, poslanca parlamentu a to všetko v jednom V. Rakušana na Slovenku.
Dôležitosť patrí výrazu neoficiálna, pretože taká bola. Hoci aj samotný V. Rakušan sa snaží argumentovať, že išlo o súkromnú návštevu, o takú v žiadnom prípade ísť nemohlo, a preto ani nešlo. V. Rakušan, podobne ako ďalší členovia vlády všade na svete, sú členmi vlády 24 hodín sedem dní v týždni. Teda 24/7 nemajú ani žiadne súkromie, o čom, samozrejme, vedeli ešte predtým, ako funkciu prijali.
V demokratických krajinách to platí už oddávna – aj členovia vlády sú verejné činné osoby, ktoré podliehajú kontrole verejnosti. Bez výnimky, teda rovnakých 24 hodín sedem dní v týždni. Žijú z verejných peňazí a každý má právo ich kontrolovať. Nepísaným tabu sú ich rodiny, pokiaľ ich politici sami vo svojej činnosti nepoužívajú a nevyužívajú.
Obranu V. Rakušana, že išlo o súkromnú návštevu na protivládnej demonštrácii v Bratislave, nemožno brať vôbec vážne, pretože brať vážne ani nedá. Hoci za ňou stojí aj české ministerstvo zahraničných vecí. Nič na tom nemení ani to, že podpredseda vlády ČR nebol na tribúne, ale v dave a ani to, že situáciu na Slovensku používa vo volebnej kampani podobne vehementne ako ostatné kandidujúce strany.
Otázne zostáva, či reakcia ministra zahraničných vecí J. Blanára nebola unáhlená a príkra. Oficiálny diplomatický protest, ktorý v jeho mene Slovensko proti Česku podalo, Slovensku nijako nepomôže a naopak, V. Rakušanovi a jeho strane môže v kampani iba pomôcť. Nie poškodiť. Mimochodom, kto aspoň jedným okom túto volebnú kampaň sleduje, vie, že aj Slovensko je jej predmetom. A viac odstrašujúcim ako pozitívnym príkladom.
No. S pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou V. Rakušan o pár týždňov už nebude podpredsedom ani ministrom vlády. Podanie protestu však zostane natrvalo zapísané a susedské vzťahy zlepšiť nepomôže. O čo – a už nie mimochodom – by predstaviteľom oboch krajín malo ísť v prvom aj v poslednom rade.
Vo volebnej kampani je dovolené naozaj veľa, ale isté veci sú predsa len za čiarou, hoci zákonom zakázané nie sú. Medzi také patrí aj neoficiálna návšteva oficiálneho predsedu politickej strany – ktorá kandiduje v nadchádzajúcich voľbách – podpredsedu vlády ČR, ministra vnútra, poslanca parlamentu a to všetko v jednom V. Rakušana na Slovenku.
Dôležitosť patrí výrazu neoficiálna, pretože taká bola. Hoci aj samotný V. Rakušan sa snaží argumentovať, že išlo o súkromnú návštevu, o takú v žiadnom prípade ísť nemohlo, a preto ani nešlo. V. Rakušan, podobne ako ďalší členovia vlády všade na svete, sú členmi vlády 24 hodín sedem dní v týždni. Teda 24/7 nemajú ani žiadne súkromie, o čom, samozrejme, vedeli ešte predtým, ako funkciu prijali.
V demokratických krajinách to platí už oddávna – aj členovia vlády sú verejné činné osoby, ktoré podliehajú kontrole verejnosti. Bez výnimky, teda rovnakých 24 hodín sedem dní v týždni. Žijú z verejných peňazí a každý má právo ich kontrolovať. Nepísaným tabu sú ich rodiny, pokiaľ ich politici sami vo svojej činnosti nepoužívajú a nevyužívajú.
Obranu V. Rakušana, že išlo o súkromnú návštevu na protivládnej demonštrácii v Bratislave, nemožno brať vôbec vážne, pretože brať vážne ani nedá. Hoci za ňou stojí aj české ministerstvo zahraničných vecí. Nič na tom nemení ani to, že podpredseda vlády ČR nebol na tribúne, ale v dave a ani to, že situáciu na Slovensku používa vo volebnej kampani podobne vehementne ako ostatné kandidujúce strany.
Otázne zostáva, či reakcia ministra zahraničných vecí J. Blanára nebola unáhlená a príkra. Oficiálny diplomatický protest, ktorý v jeho mene Slovensko proti Česku podalo, Slovensku nijako nepomôže a naopak, V. Rakušanovi a jeho strane môže v kampani iba pomôcť. Nie poškodiť. Mimochodom, kto aspoň jedným okom túto volebnú kampaň sleduje, vie, že aj Slovensko je jej predmetom. A viac odstrašujúcim ako pozitívnym príkladom.
No. S pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou V. Rakušan o pár týždňov už nebude podpredsedom ani ministrom vlády. Podanie protestu však zostane natrvalo zapísané a susedské vzťahy zlepšiť nepomôže. O čo – a už nie mimochodom – by predstaviteľom oboch krajín malo ísť v prvom aj v poslednom rade.
