Už zajtra sa v Českej republike uskutoční doteraz nevídané – parlament začne rokovať o vyslovení nedôvery vláde A. Babiša. Nevídané v tom, že iba pred dvomi týždňami mu ten istý parlament vyslovil dôveru.

Ako zvyčajne, situáciu možno zhodnotiť z vecného a politického hľadiska. Z vecného hľadiska ide už o začiatok verejnej kampane za znovuzvolenie P. Pavla do funkcie prezidenta. Zahájil ju krátko po parlamentných voľbách, keď sa rozhodol s vládnou koalíciou sporiť ohľadom jej kandidáta na ministra zahraničných vecí a neskôr životného prostredia F. Turka. Tak to bolo videné zo Slovenska a neskorší vývoj udalostí to potvrdil. A pred pár dňami načrtol aj samotný P. Pavel. Stačí tak už len zopakovať, že prezident P. Pavel v tejto súvislosti nielen vedel, čo robí, ale tiež prečo to robí. A nie, na oznámenie možnosti kandidatúry nie je vôbec priskoro. Z viacerých dôvodov. Prezidentské voľby sú totiž naplánované nie až, ale už o dva roky.

Samozrejme, vládnej strane, ktorá F. Turka do funkcie ministra navrhla, sa nerešpektovanie návrhu premiéra prezidentom nepáčil. Situácia gradovala do tej miery, že prezident P. Pavel udal ministra zahraničných vecí a zároveň predsedu koaličnej strany P. Macinku na polícii, aby preverila, či ho nevydieral. Dôvodom boli SMS správy, ktoré však P. Macinka považuje za politické vyjednávanie, nie vydieranie. Či je to tak alebo onak povedia vyšetrovatelia, isté je, že politická atmosféra okamžite zhustla. Mimoriadne.

Po návrhu opozície na vyslovenie nedôvery vláde A. Babiša – teda nie iba príčine sváru ministrovi P. Macinkovi – sa počas víkendu uskutočnila aj demonštrácia na podporu prezidenta vo viacerých mestách. Najväčšia v Prahe, kde dokázala zaplniť nielen Staromestské námestie, ale tiež značnú časť neďalekého Václavského námestia. To je skvelá správa. Občianska angažovanosť totiž má a hrá v spoločnosti naozaj nezastupiteľnú úlohu. Otázna zostáva vždy iba tzv. koncovka.

Ako obvykle, aj tentoraz bolo spomenutá krajina pod Tatrami. Podľa organizátorov sa nesmie stať rovnaká chyba akú urobilo Slovensko, keď útoky a grobianstvo odradili Z. Čaputovú od opätovnej kandidatúry v prezidentských voľbách. Čo je však iba mýtus, keďže fakty sú úplne iné.

Z politického hľadiska možno konštatovať, že ak je niečo v českej politike isté, tak potom to, že parlament vláde A. Babiša zajtra nedôveru nevysloví. Zásadné je, že aj doterajšie strašenie Slovenskom sa stáva v Česku nepodstatným. A čoraz viac aj neopodstatneným. Domáce problémy už budú totiž vskutku onakvejšie ako boli donedávna. Na to netreba byť prorokom. Stačí sa pozrieť na strany, ktoré vládnu koalíciu vytvorili, ale pritom nezabúdať, že tak urobili na základe vôle voličov.

Na základe viacerých faktorov tak možno konštatovať, že sa javí, akoby už Česko v politických spôsoboch a procesoch utekalo Slovensku oproti. Čo je, prirodzene, škoda. Pre obe krajiny. Hoci nie až taká veľká, ako keď sa podozrenie premení na skutočnosť.