Pri príležitosti uplynutia mandátu sudkyne J. Baricovej sa Ústavný súd opätovne pustil do verejnej kritiky parlamentu. „Vyhlásenie voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu je ústavnou povinnosťou a kompetenciou Národnej rady SR,“ uviedla jeho hovorkyňa. Sudkyňa J. Baricová však bude naďalej sudkyňou. Už nie síce z vôle parlamentu, ale priamo z Ústavy. A to až do zloženia sľubu nového sudcu. Čo je v nedohľadne. Presnejšie – ako oznámil predseda parlamentu R. Raši – kým sa vládna koalícia politicky nedohodne na kandidátoch, nebude nikto za kandidáta v parlamente zvolený ani prezidentom za sudcu vymenovaný. Keďže voľbu kandidátov vyhlasuje v súčasnosti R. Raši, odpoveď na otázku, kedy sa tak stane, dal vlastne sám – až keď sa vládna koalícia dohodne. Napokon, tak je tomu už bezmála tri roky, odkedy sa sudkyňa ústavného súdu J. Laššáková vzdala funkcie. Citovaná veta mierila práve na túto situáciu, ktorú je podľa Ústavného súdu nevyhnutné bezodkladne riešiť vyhlásením novej voľby kandidátov na ústavných sudcov. Zhrnuté - Ústavný súd vyzýva na vyhlásenie voľby, pričom R. Raši oficiálne hovorí, že ju nevyhlási, kým nebude politická dohoda.

Obvinenie parlamentu Ústavným súdom je zo strany súdu nenáležité aj nevhodné. Kritiku parlamentu v popise práce nemá. Koniec koncov, poslanci kandidátov volili, teda parlament konal. Na miesto J. Laššákovej však nikoho nezvolil, na miesto J. Baricovej sa už nikto ani neprihlásil. A diktovať poslancom, čo a ako majú alebo nemajú robiť, sa nepatrí ani v prípade, že ide o Ústavný súd. Nielen z hľadiska úcty k ústavnosti, ale tiež takpovediac z povahy veci. Lebo Ústavný súd nemôže zrušiť parlament, ale parlament Ústavný súd zrušiť môže. Odhliadnuc od toho, že takýto súboj inštitúcií krajina vôbec nepotrebuje.

No. Práve na takúto situáciu mierila veľká novela Ústavy v minulom volebnom období. Okrem iného sa snažila zabrániť „vyschnutiu“ Ústavného súdu tým, že zaviedla antiblokačný mechanizmus. Inými slovami, keď parlament nechce, nemôže alebo nedokáže konať, nastupuje hlava štátu. „Ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí potrebný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov od zániku funkcie sudcu ústavného súdu z iných dôvodov, prezident Slovenskej republiky môže vymenovať sudcov ústavného súdu zo zvolených kandidátov na sudcov ústavného súdu.“.

Tým sa ústavná väčšina vlády I. Matoviča snažila zabezpečiť, aby Ústavný súd nezostal ochromený. Aby mohol prezident v prípade potreby zasiahnuť. Povedané slovami vtedajšej ministerky spravodlivosti M. Kolíkovej, išlo o „brzdu proti pasivite parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov.“.

Mysleli to dobre, ale dopadlo to ako vždy.