Najvyšší súd má aj nemá svojho predsedu – Súdna rada už síce J. Šikutu do funkcie zvolila, ale prezidentka ho do nej zatiaľ nevymenovala.

Z vecného uhla pohľadu možno konštatovať, že zhruba po šiestich mesiacoch si tak Súdna rada splnila svoju ústavnú úlohu: predsedu Najvyššieho súdu má totiž nielen voliť, ale aj zvoliť. Rada tentoraz vyberala z dvoch kandidátov, ktorí sa o funkciu predsedu uchádzali opakovane, keďže v predchádzajúcich voľbách nezískali dostatočný počet hlasov. Mimochodom, voľby boli zaujímavé práve aj množstvom opakovaných kandidatúr, z ktorých vidno, že o kreslo predsedu súdu nebol až taký veľký záujem, aký očakávali politici, médiá alebo hoci aj verejnosť. Z čoho vyplýva poučka, že je lepšie byť sudcom Najvyššieho súdu, ako jeho predsedom. A ak nie lepšie, potom aspoň výhodnejšie.

Ako sa pomaly už stáva zvykom, verejné vypočúvanie kandidátov sa aj v tomto prípade týkalo viac iných vecí ako toho, aké sú kompetencie a náplň práce vo funkcii, o ktorú sa uchádzajú. Miestami sa zdalo, že rada nevolí predsedu Najvyššieho súdu, ale ministra spravodlivosti. Napríklad, čo sa týka očisty justície, predseda Najvyššieho súdu môže a má byť jej súčasťou, ale nemá žiadne páky na jej celoplošné presadenie. Absurdná bola otázka nominantky vlády, ako by uchádzač o post šéfa Najvyššieho súdu reagoval na to, keby sa Š. Harabin pokúšal vrátiť na Najvyšší súd, keďže Š. Harabin sudcom nie je.

Voľba predsedu Najvyššieho súdu má vzhľadom na zloženie Súdnej rady, samozrejme, aj politickú stránku. Umocnenú tentoraz tým, že prišlo k výmene vládnej garnitúry a po nej aj k výmene členov v Súdnej rade a to tak zo strany parlamentu, ako aj vlády. Z tohto uhla pohľadu možno konštatovať len jedno a síce, že vládna koalícia zápas v Súdnej rade o predsedu Najvyššieho súdu prehrala. Jej zástupcovia – J. Mazák, E. Miššíková J. Kliment, a A. Svetlovská za zvolenie predsedu Najvyššieho súdu nehlasovali. Čo bolo síce v prospech názoru ministerky spravodlivosti M. Kolíkovej, ale nie aj v prospech Najvyššieho súdu a zachovania zdania právneho štátu. Napriek tomu, že sa k nim pridala aj nominantka prezidentky E. Berthotyová, však neboli úspešní a zvolenie predsedu Najvyššieho súdu zablokovať nedokázali.

Je na rozhodnutí prezidentky Z. Čaputovej, či J. Šikutu do funkcie predsedu vymenuje alebo nie. Široko-ďaleko nevidno dôvody, pre ktoré by tak nemala urobiť, vrátane toho, že za J. Šikutu hlasovali aj dvaja ďalší nominanti hlavy štátu v Súdnej rade. Prirodzene, uvedené automaticky neznamená, že prezidentka takéto dôvody nemá alebo nemôže mať, takže isté je len jedno – ak dôvody na nevymenovanie má, potom sa ich určite dozvieme. Lebo svojvoľne konať nesmie ani hlava štátu.