< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Ctihodnosti pred súdom

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

J. Hrabko komentuje vzatie dvoch sudcov do väzby.

Ďalšia várka ctihodností sa ocitla pred ústavným súdom, ktorý na žiadosť generálneho prokurátora rozhodoval o vydanie (ne)súhlasu na ich vzatie do väzby. Prokuratúra totiž obvinila J. Urbancovú, D. Lindtnera a J. Kolcuna, ktorých chce radšej posadiť do väzby, ako im umožniť – možno sa domnievať – mariť ďalšie vyšetrovanie.

Ústavný súd rozhodol, že v dvoch prípadoch návrhu generálneho prokurátora vyhovie a jeden odmietne. Možno zatiaľ iba špekulovať o zrozumiteľných dôvodoch jeho vyhovenia v dvoch prípadoch, obzvlášť, keď nie tak dávno v prípade dua J. Urbancová-D. Lindtner rozhodol naopak, teda že s väzbou nesúhlasí. Zatiaľ je známe iba to, že tentoraz súd prihliadal aj na skutočnosť, že obaja nie sú v talári nateraz aktívni. Čo možno v konečnom dôsledku bolo aj rozhodujúcim kritériom.

Ako totiž uviedol predseda ústavného súdu I. Fiačan, "Čo sa týka neudelenia súhlasu na vzatie do väzby sudcu Najvyššieho súdu Jozefa K., Ústavný súd už v marci v akcii Búrka vymedzil kritériá, ktoré musí spĺňať žiadosť generálneho prokurátora tak, aby Ústavný súd túto žiadosť mohol preskúmať z hľadiska účelu konania pred Ústavným súdom, to jest, či nejde o zásah do súdnej moci. Naopak, nedodržanie týchto kritérií treba považovať za zásah do súdnej moci, ktorá síce nie je nedotknuteľná, ale návrh na vzatie sudcu do väzby je vážna vec. Z tohto pohľadu sa potom zdá, že oproti tomuto nášmu marcovému vymedzeniu týchto limitov nenastal pri žiadosti generálneho prokurátora týkajúcej sa tohto sudcu posun“. A keďže návrh na udelenie súhlasu so vzatím do väzby – nadnesene povedané – písala tá istá ruka, s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, ju napísala pre všetkých troch sudcov rovnako a odlišnosti boli v inom.

Tak či onak, ani rozhodnutie ústavného súdu neznamená, že dotknutí sudcovia J. Urbancová a D. Lindtner sa ocitnú vo väzbe – o tom totiž rozhodne celkom iný súd. Znamená len toľko, že namiesto troch sudcov môže a bude rozhodovať iba o dvoch a J. Kolcun je v tejto chvíli možno už aj doma. Čo zase neznamená, že nemôže byť obžalovaný a v prípade dokázania viny aj odsúdený.

Pre sudcu to musí byť naozaj zvláštny pocit, keď sa ocitne takpovediac na druhej strane barikády: doteraz chodil do súdnej siene iba v talári, teraz sú v ňom iní. Doteraz rozhodoval o iných on, teraz iní rozhodujú o ňom. Pre spoločnosť je to však výhra v každom prípade, keďže posolstvo je jednoznačné: ani ctihodnosti nie sú nedotknuteľné a aj pre ctihodnosti platia pravidlá, ktoré oni uplatňujú na iných.